Agentúrny servis sme o 18:53 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Ešte nikdy v histórii samostatného Slovenska nezažila naša ekonomika taký prudký pád ako minulý rok, keď prišli o prácu desaťtisíce ľudí. To je horšia časť správ, ktoré priniesol Štatistický úrad.
Detailnejší pohľad do jeho čísel z posledných mesiacov roka však už naznačil, že vďaka priemyslu sa ekonomika pomaly začína zviechavať. Spomalil sa tiež nárast nezamestnanosti. V poslednom štvrťroku sme mali druhý najvyšší hospodársky rast v únii. To zmiernilo aj celkový pád ekonomiky.
Koncoročný finiš
Ak situáciu porovnáme s Českom, celoročne sme ťahali za kratší koniec. Česká ekonomika sa prepadla o 4,3 percenta a naša o 4,9 percenta. Na začiatku minulého roka sme zažili prudký pád, jeden z najvyšších v únii. Finiš sme však mali lepší ako Česi.
Za vlaňajším pádom je hlavne kríza, pre ktorú zahraničie od nás kupovalo menej tovarov ako predvlani. Únia si vlani pohoršila v priemere o 4,1 percenta.
Tento rok by sme už znova mali rásť. Ministerstvo financií odhaduje, že o 2,8 percenta, čo je dvojnásobne rýchlejšie ako Česko. Pomôcť by nám pri tom mal rozbeh výstavby ciest.
Vlani ekonomický pád ľudia pocítili aj v peňaženkách. Pokles ekonomiky sprevádzalo zmrazenie či pokles platov a veľké prepúšťanie. O prácu prišlo vyše stotisíc ľudí a ich príjem radikálne klesol. Zamestnanosť sa znížila o vyše štyri percentá, teda najviac v histórii. Bez práce je dnes takmer 350-tisíc ľudí.
Firmy sú vo výhode
V tomto roku by síce ekonomika mala rásť, no reálne platy podľa rezortu financií mierne poklesnú. Pribudnú aj nezamestnaní, pod nárast ich počtu sa podpíše neistota.
„Firmy sa stále boja investovať do rozvoja. Nevedia, či budú zákazky," hovorí riaditeľka personálnej agentúry Index Nosluš Darina Mokráňová. Neberú teda späť prepustených ľudí a vyšší objem výroby zvládajú s menším počtom pracovníkov. Potvrdzujú to štatistiky.
Priemysel v súčasnosti vyrába asi o sedem percent menej ako pred krízou, odvetvie však zamestnáva až o 21 percent ľudí menej. „To naznačuje, že zamestnanci sú viac vyťažení a firmy reagujú na oživenie produkcie s omeškaním," povedal ekonóm UniCredit Bank Dávid Dereník.
Ľudia sa podľa Mokráňovej na vyššiu vyťaženosť príliš nesťažujú. Sú radi, že vôbec majú prácu. Takto to môže trvať aj celý tento rok. „Na trhu je nedostatok pracovnej sily a na koni sú zamestnávatelia," povedala Mokráňová.
Možno až na rok
S neistotou bojujú aj firmy. Napríklad žilinská Kia bude prijímať nových ľudí zrejme až v budúcom roku. „Keby trh začal rásť a očakávali by sme, že tento rok môžeme vyrobiť vyše 210-tisíc áut, pripravovali by sme sa na nábor ľudí, no aktuálne tomu nič nenaznačuje," povedal hovorca automobilky Dušan Dvořák.
Zlepšenie tak skoro nepríde. Ekonóm Slovenskej sporiteľne Michal Mušák síce hovorí, že rast nezamestnanosti bude v polovici roka vrcholiť, no dodáva, že nezamestnanosť začne klesať len mierne. Potrvá niekoľko rokov, kým sa dostane na úroveň roka 2008, keď sa kríza ešte len začínala.
Stále pritom pretrvávajú veľké pochybnosti, či oživenie zahraničných ekonomík, od ktorých je Slovensko bytostne závislé, bude trvalé. „Neistota panuje ohľadom udržateľnosti ekonomického rastu našich hlavných obchodných partnerov aj v druhej polovici roka, keď začnú z ekonomík vyprchávať podporné vládne opatrenia," povedal ekonóm ING Bank Eduard Hagara.
BRATISLAVA. Rast spotrebiteľských cien sa u nás v januári mierne spomalil. Medziročná inflácia sa vrátila na historické minimum 0,4 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad.
V decembri bola miera inflácie polpercentná. Inflácia mohla byť ešte nižšia, nebyť prudkého zdraženia potravín. Za tie sme si v januári museli priplatiť v priemere takmer tri percentá navyše.
Čo sľúbili: (Cieľom je) Vytvoriť podmienky pre tempo hospodárskeho rastu nad 5% hrubého domáceho produktu ročne.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vytvorenie podmienok pre udržateľný vysoký rast HDP by malo byť jedným z hlavných cieľov každej vlády, keďže je zásadným predpokladom rastu životnej úrovne.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Pravidelný prieskum projektu HESO inštitútu INEKO totiž ukazuje, že vláda svojou činnosťou ekonomický rast skôr brzdí ako podporuje. Podľa komisie cca 60 odborníkov bolo priemerné hodnotenie vládnych opatrení negatívne v ôsmich štvrťrokoch a pozitívne iba v dvoch štvrťrokoch.
Zdroj: INEKO
