AKTUALIZOVANÉ 19:23
Únia sľúbila pomoc Grécku, no musí šetriť

Agentúrny servis sme  o 19:23 nahradili autorským článkom SME.

Lídri Európskej únie sa snažia predísť kríze, akú do celého sveta rozšíril krach americkej banky Lehman Brothers. Preto rozhodli, že pomôžu v dlhoch topiacemu sa Grécku.

BRATISLAVA. „Nemôžeme ich nechať v úzkych," tvrdil v médiách pred mimoriadnym summitom únie zdroj blízky francúzskemu prezidentovi Nicolasovi Sarkozymu.

„Nemôžeme si len tak sadnúť a pozerať sa, ako sa situácia mení na krízu," citovala ČTK litovského premiéra Andriusa Kubliusa. „Treba pomôcť," posielali v stredu do Bruselu odkaz lídrom štátov únie ministri financií eurozóny.

Odpoveď na seba nenechala dlho čakať. Únia Grécku pomôže. Oznámil to prezident Európskej únie Herman Van Rompuy: „Existuje dohoda týkajúca sa situácie v Grécku."

Nie je jasné, o akú pomoc má ísť. Hovorí sa o pôžičkách od členov únie, s odbornou pomocou  Medzinárodného menového fondu. Konkrétnu formu pomoci má Brusel doladiť najskôr budúci týždeň. No nebude to zadarmo. Pôžičky budú mať podľa rakúskeho kancelára Wernera Faymanna komerčné úroky.

Pomoc zvažuje aj Slovensko

Nevyhnutnou podmienkou poskytnutia pomoci je, že Grécko výrazne okreše rozpočtové výdavky tak, aby jeho rozpočtový deficit klesol aspoň o štyri percentá HDP. Vlani malo totiž dieru v rozpočte až 12,7 percenta HDP, čo je štvornásobne viac, ako je povolená hranica v únii.

Slovensko nevylúčilo, že sa zaradí medzi štáty, ktoré Grékom požičajú. „Rozhodnutie o prípadnej pôžičke sa musí urobiť na úrovni EÚ a závisieť bude aj od podmienok pomoci," povedal hovorca rezortu financií Miroslav Šmál.

Rozhodnutie únie pomôcť Grékom upokojilo trhy len čiastočne. Euro sa mierne oslabilo. Analytici aj finančné trhy sa totiž stále s nedôverou pozerajú na schopnosť gréckej vlády presadiť tvrdé reformy,  proti ktorým sa spustila vlna štrajkov.

Vývoj kurzu eura voči doláru:

Flash Player 9 or higher is required to view the chart
Click here to download Flash Player now

Grécko má necelých 11 miliónov obyvateľov, no až vyše 400-tisíc z nich pracuje vo verejnej správe.  Súčasťou vládnych opatrení na zníženie štátneho dlhu má byť aj zmrazenie platov vo verejnej správe, zvýšenie daní, zrušenie či zvýšenie odchodu do dôchodku. Podobné opatrenia Grékov zabolia.

Zamestnanci verejnej správy sú zvyknutí na to, že dostávajú napríklad príplatky za poškodenie zraku pri práci   s počítačom či za prenos šanónov medzi poschodiami. Podobných príplatkov je v krajine asi sto.

Miliardy na úroky

Na dlhoročné grécke hody prispievalo najmä zahraničie. „Keďže verejný sektor tvorí veľkú časť ekonomiky, súkromný nie je schopný produkovať dostatok zdrojov pre rozpočet a krajina si požičiava vonku," povedal ekonóm SAV Vladimír Baláž. Až 80 percent z 300­miliardového dlhu v eurách požičali gréckej vláde cudzie inštitúcie.

O rozšafnosti gréckych vlád v minulosti hovorí malé porovnanie: kým v Grécku ide len na úroky zo štátneho dlhu takmer 12 percent HDP (asi 27 miliárd eur), u nás je to 1,5 percenta (vyše miliardy eur). Dlh na obyvateľa je u nás okolo 4000 eur, v Grécku je to šesťnásobne viac.

Grécke problémy už čiastočne pocítila česká vláda. Vo štvrtok si na splácanie starého dlhu chcela požičať na trhu 7 miliárd  korún. Investori jej poskytli len polovicu.

„Gréckou krízou sme menej ovplyvnení ako Česi, problémy s predajom dlhopisov zatiaľ nemáme," povedal SME zdroj blízky nášmu ministerstvu financií.

Súvisiace články:

• + Problémy Grécka skomplikovali predaj dlhopisov Česka

Ďalšie odkazy:

• Ako sa kríza vyvíja dnes? Najnovšie správy nájdete tu.