BRATISLAVA. Dnes to po rokovaní vlády uviedla hovorkyňa rezortu Jana Kaplanová.
Interblue Group Europe mala do konca januára predložiť ministerstvu životného prostredia relevantné doklady preukazujúce univerzálne právne nástupníctvo po spoločnosti Interblue Group, zapísanej v USA, a oznámiť meno právneho zástupcu pre rokovania o ďalšej budúcnosti zmluvy, podľa ktorej SR uzatvorilo so súkromnou spoločnosťou obchod s voľnými emisnými jednotkami.
„Do dnešného dňa sme požadované doklady nedostali. Na základe toho sme vlastne opätovne urgovali, aby splnila túto dohodu,” povedala KIaplanová.
Ministerstvo pripravuje podľa Kaplanovej právne kroky, ktoré chce podniknúť v prípade, že Interblue nedodrží záväzky voči SR. Hovorkyňa uviedla, že ministerstvu v tomto prípade radí právna kancelária CHSH - Šiska and partners. Ako uviedla Kaplanová, rezort túto firmu vybral pre tieto účely na základe verejného obstarávania a jej poradenstvo by nemalo presiahnuť 30-tisíc eur.
Envirorezort tiež očakáva, že Interblue Group Europe doplatí Slovensku 15 miliónov eur za predaj 15 miliónov ton emisných jednotiek. Tie pôvodne slovenská vláda predala v roku 2008 americkej firme za 75,75 milióna eur. Ďalších 35 miliónov ton má Interblue zazmluvnených. Politická opozícia vyčíta vláde, že emisný obchod bol pre Slovensko nevýhodný v porovnaní s okolitými štátmi.
Ministerstvo životného prostredia sa po uzatvorení obchodu dohodlo na spomínanom doplatku, americká firma ho však doteraz nevyplatila, pričom tak mala podľa zmluvy urobiť začiatkom decembra minulého roka. Pätnásťmiliónový doplatok mal ísť na projekty Zelenej investičnej schémy. Takéto projekty sú zamerané na zníženie produkcie skleníkových plynov.
Slovensko chcelo peniaze použiť na zatepľovanie obytných budov, s čím Interblue nesúhlasila. Tesne pred koncom predchádzajúceho roka, 29. decembra, firma Interblue Group v USA zanikla a pod novým názvom Interblue Group Europe sa zaregistrovala vo Švajčiarsku. Agendu okolo situácie s predajom emisných kvót spoločnosti Interblue Group Europe rieši minister životného prostredia Jozef Medveď.
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 1 do 7), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO