BRATISLAVA. Nový príspevok na podporu regionálnej a miestnej zamestnanosti by sa mal zaviesť od začiatku marca 2010. Vyplýva to z návrhu novely zákona o službách zamestnanosti, ktorý dnes parlament posunul do druhého čítania. Poslanci zároveň odsúhlasili prerokovanie návrhu v skrátenom legislatívnom konaní.
Pracovný pomer pritom musí trvať najmenej deväť mesiacov v rozsahu aspoň polovice týždenného pracovného času.
"Príspevok sa navrhuje poskytovať aj právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá poskytuje verejnoprospešné služby a ďalšie služby, napríklad v oblasti sociálnych vecí, zdravotníctva, vzdelávania, kultúry, či športu," uvádza novela.
Na deväť mesiacov
Príspevok by mal štát poskytovať samospráve najdlhšie počas deviatich mesiacov na úhradu časti celkovej ceny práce zamestnanca, ktorý bol pred prijatím do pracovného pomeru znevýhodneným uchádzačom o zamestnanie.
Prvé tri mesiace by mal príspevok dosiahnuť 90 % z celkovej ceny práce zamestnanca, najviac však 90 % z celkovej ceny práce vypočítanej ako dvojnásobok platnej sumy životného minima. Ďalšie tri mesiace by sa mal príspevok znížiť na 80 % a zvyšné tri mesiace na 70 % z celkovej ceny práce, najviac však 70 % z dvojnásobku životného minima. Dvojnásobok životného minima pritom predstavuje sumu 370,38 eura.
Nový príspevok by sa mal samospráve poskytovať do konca roka 2011. Na prechodné obdobie do konca budúceho roka by sa tiež malo umožniť opätovné opakované vykonávanie aktivačnej činnosti formou menších obecných služieb pre obec.
Vyššie pokuty za čiernu prácu
Rezort práce a sociálnych vecí v návrhu ponechal zvýšenie pokuty za nelegálne zamestnávanie. Novelou zákona o inšpekcii práce, ktorá je súčasťou novely zákona o službách zamestnanosti, by sa mala stanoviť dolná hranica pokuty za "čiernu" prácu, a to vo výške 2 000 eur. Horná hranica pokuty by sa pritom mala oproti súčasnosti zvýšiť šesťnásobne, a to na 200-tis. eur.
"Za predpokladu, že úrady práce, sociálnych vecí a rodiny pri výkone kontroly nelegálneho zamestnávania počas jedného roka uložia 300 pokút s najnižšou navrhovanou sadzbou 2 000 eur, celková suma pokút bude predstavovať 600-tis. eur, čo predstavuje oproti súčasnosti nárast približne o 85 %," uvádza ministerstvo práce.
Podľa novely by malo byť opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania považované za osobitne závažné porušenie zákona a ako sankcia by malo nasledovať zrušenie živnostenského oprávnenia. Opakované porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania by mali príslušnému živnostenskému úradu oznamovať inšpektoráty práce.
"V záujme zefektívnenia kontrolnej činnosti v oblasti nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania sa navrhuje medzi subjekty, ktorým sa oznamuje zistená nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, zahrnúť aj príslušné daňové orgány," uvádza rezort práce a sociálnych vecí.
Poslanci do druhého čítania posunuli aj novelu zákona o sociálnych službách. Návrh zásadným a novým spôsobom upravuje systém poskytovania sociálnych služieb na Slovensku a zavádza nové kompetencie a úlohy pre územnú a regionálnu samosprávu a nový systém financovania neverejných poskytovateľov sociálnych služieb.
BRATISLAVA. Pokuty za nelegálne zamestnávanie by sa na Slovensku v čase hospodárskej krízy nemali podľa opozičného poslanca Júliusa Brocku (KDH) zvyšovať. "Vždy je lepšie, keď niekto pracuje nelegálne, ako keď je parazitom, keď nepracuje. Toto, s čím prichádzate, je ako trestať tých, čo pracujú," podotkol v rozprave k novele zákona služieb zamestnanosti.
"Táto vláda bojuje proti hospodárskej kríze bojom proti nelegálnej práci. Kde žijú, na Marse?" spýtal sa Brocka. Vládny kabinet navrhol zvýšenie maximálnej hranice pokuty z aktuálnych 33.000 eur na 200.000 eur. "Ak by prichytili toho, čo zamestnáva, tak nielenže dostane pokutu, ale ešte aj živnosť mu zoberú. Je to úplne na hlavu," zdôraznil Brocka. Trest pre takých zamestnávateľov má podľa neho zmysel, ale nemá byť likvidačný.
Opozičný poslanec sa podľa Róberta Madeja (SMER-SD) dostáva svojim postojom do pozície obhajcu nelegálnej práce. Proti nelegálnemu zamestnávaniu je potrebné zasahovať, podotkol Madej. V čase krízy sú totiž ľudia citlivejší a zraniteľnejší a tak ich môžu "akýkoľvek podvodníci zneužívať".
Niekoľko zástupcov KDH vyzvalo šéfku rezortu práce Vieru Tomanovú, aby na ich podnety reagovala priamo v rozprave, aby na jej vyjadrenia mohli odpovedať. Ministerka tak však neurobila, reagovala až na záver. "Bývalý minister práce (Július Brocka, pozn. red.) podporuje nelegálnu prácu? Kresťanský demokrat podporuje nelegálnu prácu? Uvedomuje si niekto, aké následky má nelegálne zamestnávanie?" zdôraznila Tomanová.
Čo sľúbili: Zapojenie nízko kvalifikovaných dlhodobo nezamestnaných osôb do zamestnania bude vláda podporovať poskytovaním vyrovnávacej dávky, ktorá by mala zvýšiť atraktivitu zamestnania sa aj v prípade nízkej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vláda by mala pomáhať sociálne ohrozeným ľuďom.
Aká je realita? Vláda nezaviedla vyrovnávacie dávky pre podporu dlhodobo nezamestnaných osôb. Vysoký ekonomický rast však viedol k postupnému znižovaniu počtu dlhodobo nezamestnaných či vekovo alebo vzdelanostne znevýhodnených osôb. V roku 2009 začala stúpať predovšetkým nezamestnanosť mladých ľudí.
Zdroj: INEKO