BRATISLAVA. Vyše desať dodatkov k zmluvám o pilotných sociálnych podnikoch pribudlo za rok a pol ich fungovania. Ministerka práce Viera Tomanová súhlasila s viacerými zmenami pre „svoje" sociálne podniky.
O aké zmeny presne ide, nie je zatiaľ známe. Otázne je aj množstvo dodatkov pre jednotlivé podniky. Ministerstvo práce aj riaditelia oslovených podnikoch reagovali na otázky o nich vyhýbavo.
„Všetky dodatky k zmluve sú v súlade s podpísanou zmluvou," povedal riaditeľ sociálneho podniku Agentúra rozvoja Slovensko - Východ Slavomír Rusinko. Podľa riaditeľa Gemerského sociálneho podniku Milana Stieranku boli predmetom dodatkov zmeny vyvolané potrebami, ktoré vznikli počas realizácie projektu.
Hovorca ministerstva práce Michal Stuška povedal, že „dodatky sa vyhotovujú vždy pri zmene systému riadenia". O čom by dodatky mali byť však nekonkretizovali. Niektoré vraj vznikli pre prechod na euro.
Veľa tajných dodatkov
Posledné dodatky sa robili v októbri a novembri minulého roku a týkali sa zmien v rozpočtoch sociálnych podnikov. Vyzerá to tak, že sa upravovali tak, aby znižovali náklady.
„Vyvoláva to podozrenie, že zmluvy neboli v poriadku," hovorí opozičný poslanec Ivan Štefanec (SDKÚ). Dodatky totiž boli podpísané iba pár týždňov pred kontrolou Európskej komisie v sociálnych podnikoch. Komisia napriek tomu našla v dvoch z nich nedostatky.
Ministerstvo práce pritom existenciu väčšiny dodatkov zatajilo. Poslancom, ktorí si vyžiadali všetky dokumenty týkajúce sa sociálnych podnikov na poslaneckom prieskume, poslalo iba tie posledné. Tie majú pri niektorých sociálnych podnikoch dvojciferné poradové číslo. „Dokumenty nie sú úplné, chýba väčšina dodatkov," vraví Štefanec.
Ministerka práce po svojom hovorcovi odkázala, že poslanci dostali dokumenty „tak ako majú na ne nárok". Poslanci však chcú poslať Tomanovej list so žiadosťou, aby doplnila všetky chýbajúce dokumenty.
Arvik bojuje o peniaze
Pilotné sociálne podniky majú byť financované z eurofondov. Pre osem podnikov bolo vyčlenených skoro 24 miliónov eur. Preplatená bola časť z nich, pričom podľa posledných informácií je pozastavené ich výplatenie.
Medzi tými, čo už časť peňazí dostali, je sociálny podnik Arvik. Získal viac ako dva milióny eur. Ministerka práce s ním však zrušila zmluvu a podľa Stušku bude žiadať vrátenie peňazí.
Šéf Arviku Jozef Sendek tvrdí, že o vymáhaní poskytnutej sumy nemá informáciu. Arvik sa snaží zvrátiť rozhodnutie ministerstva o zrušení spolupráce. „Rokujeme s ministerstvom. Predložili sme dokumenty, na základe ktorých si myslíme, že odstúpenie od zmluvy nebolo oprávnené," vraví Sendek. Odmietol konkretizovať, o aké dokumenty ide. Nepovedal, či sa obrátia na súd, aby potvrdil neplatnosť odstúpenia od zmluvy, ak ministerstvo bude trvať na svojom.
Ministerstvo práce malo podľa Sendeka odstúpiť od zmluvy pre porušenie zákona o živnostenskom podnikaní. Zrušilo ju v polovici decembra, oficiálne pre nedostatky, ktoré sa nepodarilo odstrániť. Aké, nespresnilo.
Už zajtra by mala financovanie sociálnych podnikov a ich napojenie na politikov hlavne zo strany Smer, vysvetliť ministerka práce poslancom.
Čo sľúbili: Vláda garantuje prístup občanov prostredníctvom internetu ku všetkým informáciám, ktorých zdrojom je verejná správa a ktoré sú zo zákona dostupné.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Umožniť ľuďom takýmto spôsobom sa podieľať na kontrole štátu je jedným z najlepších krokov, aké môže vláda v záujme transparentnosti uskutočniť. Naopak, utajovanie informácií vzbudzuje podozrenie, že vláda koná nekalo, resp. niečo nekalé pripravuje.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda presadila bezplatné sprístupnenie informácie z katastra nehnuteľností. Všeobecne však orgány verejnej správy opakovane odmietajú zverejniť vybrané dokumenty. Ministerstvá odmietali zverejniť niekoľko verejnosťou požadovaných dokumentov odvolávajúc sa na obchodné tajomstvo (išlo napríklad o zmluvu o predaji emisií či zmluvu s víťazom mýtneho tendra). Orgány verejnej správy tiež odmietli zverejniť niekoľko analýz, na ktoré sa premiér či ministri odvolávali vo svojich vystúpeniach (analýza dôchodkového systému, ktorá údajne potvrdzuje nevýhodnosť druhého piliera pre nižšie príjmové skupiny či analýza výhodnosti projektov PPP pri výstavbe diaľnic).
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala prostriedky z eurofondov určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie prostriedkov vo výške 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala prostriedky takmer 4-krát rýchlejšie.
Zdroj: INEKO
