BRATISLAVA. Slovenská vláda chce pokračovať v konsolidácii verejných financií aj po roku 2012, kedy sa má verejný deficit zo súčasných viac ako 6 % dostať opäť pod požadovanú 3-% hranicu, s cieľom dosiahnuť najneskôr v roku 2015 vyrovnaný rozpočet.
Takýto krok je totiž základným predpokladom pre vytvorenie podmienok dosiahnutia dlhodobej udržateľnosti slovenských verejných financií, predovšetkým v kontexte starnutia populácie. Konštatuje to aktuálny Program stability Slovenska na roky 2009 až 2012, ktorý dnes schválila vláda a ktorý následne krajina posiela Európskej komisii.
V dokumente sa vláda zaväzuje začať konsolidovať verejné financie od roku 2010, až kým nedosiahne ich vyrovnané hospodárenie. Prvým krokom k tomu je zníženie deficitu na hranicu 3 percentá hrubého domáceho produktu do roku 2012 tak, ako si schválila vlani na jeseň vo viacročnom rozpočte verejnej správy.
"V prípade lepšieho ako očakávaného makroekonomického vývoja sa vláda zaväzuje konsolidovať verejné financie rýchlejším tempom," konštatuje sa v materiáli.
Správa zároveň pripúšťa, že v období od roku 2004 neboli napriek lepšiemu makroekonomickému vývoju a daňovým príjmom v porovnaní s predpokladmi konsolidačné ciele v strednodobom horizonte adekvátne upravované. Vyššie daňové príjmy pri zachovaní pôvodných, v kontexte lepšieho ekonomického vývoja menej ambicióznych cieľov, tak viedli automaticky len k navyšovaniu rozpočtovaných výdavkov.
Súčasná hospodárska kríza, pod ktorej vplyvom sa vlani prehĺbil aj deficit slovenských verejných financií trojnásobne na predpokladaných 6,3 percenta HDP, vytvára pre krajiny veľkú výzvu v oblasti konsolidácie. Vláda preto podľa Programu stability zvažuje aj zavedenie viacerých nových fiškálnych pravidiel. Jedným z nich by mohlo byť zavedenie výdavkových stropov a predĺženie obdobia, na ktoré sa viacročný rozpočtový rámec zostavuje.
"Výdavkové stropy by mali pokrývať nielen úroveň štátneho rozpočtu, ale mali by byť stanovené na konsolidovanej agregátnej úrovni s výnimkou hospodárenia samospráv. Zároveň sa predpokladá predĺženie časového obdobia zostavovania viacročných rozpočtov z troch na štyri roky," približuje materiál. Nastavené pravidlá by zároveň obsahovali určitú mieru flexibility pre prípadný vznik neočakávaných udalostí alebo negatívnych ekonomických šokov.
Ďalším krokom k záväznejšej forme narábania s verejnými financiami by mohlo byť zavedenie limitu na dlh verejnej správy. "Horný limit na dlh by predstavoval maximálnu možnú výšku dlhu, ktorá by bola špecifikovaná v ústavnom zákone," konštatuje sa v dokumente. Toto pravidlo by podľa neho malo slúžiť ako istá forma "záchrannej brzdy", limitujúca všetky ostatné aktivity v oblasti rozpočtu.
Čo sľúbili: (Vláda ukladá ministrom) Zabezpečiť 20 % zníženie plánovaného počtu zamestnancov v štátnych rozpočtových organizáciách a v príspevkových organizáciách s cieľom dosiahnuť úsporu finančných prostriedkov kapitol štátneho rozpočtu... (do 31.12.2007).
Zdroj: Uznesenie Vlády SR, 11.10.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Nadmerný počet úradníkov štátnej správy zaťažuje štátny rozpočet. Namiesto paušálneho prepúšťania by však vláda mala identifikovať prebytočných úradníkov a prepustiť tých. Pri plošnom prepúšťaní totiž odídu aj tí najschopnejší, čo by narušilo chod verejného sektora.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počet zamestnancov rozpočtových a príspevkových organizácií sa do roku 2008 oproti roku 2005 znížil len o 5,1%. Verejný rozpočet na rok 2009 ráta s miernym zvýšením počtu zamestnancov, v roku 2010 by mal ich počet opäť mierne klesnúť.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: V čo najkratšom termíne vláda SR zruší krajské úrady, ktorých kompetencie prejdú na územnú samosprávu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Vláda zruší krajské úrady a krajské školské úrady od 1. januára 2007. Ich kompetencie prevezmú vyššie územné celky (VÚC). Uviedol to premiér Robert Fico po stretnutí s predsedami VÚC. „Toto rozhodnutie môže významnou mierou prispieť k úsporám na úrovni vládnej spotreby," konštatoval.
Zdroj: SITA, 17.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Zrušenie krajských úradov nepovedie k výraznejším úsporám.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda síce zrušila krajské úrady, ich právomoci však neprešli na samosprávy ale na iné štátne orgány. S úradmi zaniklo približne 14% z 1072 pracovných miest. Premiér Fico neskôr vyhlásil, že krajské školské úrady vláda nezruší, keďže to nie je úlohou programového vyhlásenia vlády.
Zdroj: INEKO
