BRATISLAVA. Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti klesol v decembri minulého roka štvrtý mesiac po sebe.
V porovnaní s decembrom 2008 však dávku v nezamestnanosti dostalo minulý mesiac o 22,6 tis. ľudí viac. Vyplýva to z informácií, ktoré zverejnila Sociálna poisťovňa.
Počet poberateľov dávky v nezamestnanosti pritom rástol až do septembra minulého roka deväť mesiacov po sebe, a to z takmer 23,4 tisíc na augustové päťročné maximum 63,5 tisíc.
Vláda stále nerozhodla o tom, či sa obdobie poberania dávky v nezamestnanosti predĺži zo súčasných šesť mesiacov na osem. Pôvodne s touto alternatívou počítal návrh novely zákona o službách zamestnanosti, ktorým sa mal nepriamo novelizovať aj zákon o sociálnom poistení. Kabinet však v polovici decembra minulého roka schválil novelu zákona o službách zamestnanosti, z ktorej sa návrh na predĺženie poberania dávky v nezamestnanosti vypustil.
Podľa vypustenej novelizácie zákona o sociálnom poistení sa tiež mali dočasne, len počas tohto roka zmierniť podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti. Na túto dávku mal mať tento rok nárok každý občan, ktorý sa ocitne v evidencii nezamestnaných a v posledných troch rokoch platil minimálne dva roky poistenie v nezamestnanosti.
V súčasnosti má na dávku v nezamestnanosti nárok občan, ktorý v posledných štyroch rokoch platil aspoň tri roky poistenie v nezamestnanosti.
Čo sľúbili: Vláda Slovenskej republiky všestranne podporí reálne smerovanie Slovenskej republiky k naplneniu jej charakteristiky ako sociálneho štátu... Prioritou vlády bude čo najefektívnejšie znižovať mieru chudoby obyvateľov, ktorá je spomedzi štátov Európskej únie jedna z najvyšších.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Boj s chudobou medzi úlohy vlády patrí. Budovanie sociálneho štátu na úkor slobodného trhu však môže viesť k pomalšiemu rastu životnej úrovne. Faktom tiež je, že predvolebná rétorika označujúca Slovensko za krajinu s najväčšou chudobou v EÚ bola nepravdivá.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2005 až 2007 síce klesol podiel ľudí ohrozených chudobou z 13% na 11%, v roku 2008 sa však pozitívny vývoj zastavil. Situácia sa zhoršila pre znevýhodnené skupiny, keď stúpol podiel ohrozených dôchodcov aj nezamestnaných. Sila štátu meraná podielom verejných výdavkov na HDP za súčasnej vlády klesla na najnižšiu úroveň v EÚ. Rozpočet ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny vrátane výdavkov na sociálnu inklúziu ani v jednom z rozpočtov súčasnej vlády nedosiahol v pomere k HDP úroveň z roku 2006.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Je spravodlivé a správne, ak napriek hospodárskemu rastu je Slovensko krajinou s (...) druhou najvyššou nezamestnanosťou v Európskej únii?
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Ekonomická časť Programového vyhlásenia vlády SR je založená... tak, aby hospodárska politika štátu vytvárala základné podmienky pre rast zamestnanosti...
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podľa väčšiny z nich však môžu mať konkrétne kroky vlády skôr opačný efekt. Príkladom je novela Zákonníka práce, pokles výdavkov na vzdelanie a vedu/výskum v pomere k HDP, alebo deklarovaný útok na reformy, ktoré naštartovali rast zamestnanosti.
Aká je realita? V rokoch rekordného ekonomického rastu 2006-08 síce nezamestnanosť klesala, stále sa však držala na druhej najhoršej a v roku 2007 dokonca na najhoršej priečke v EÚ 27. Koncom roku 2008 začala nezamestnanosť výrazne stúpať a zamestnanosť klesať, čo bolo najmä dôsledkom krízy.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Zaručí sa nárok na odstupné pri súčasnom plynutí výpovednej doby.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Povinnosť zamestnávateľov poskytnúť zamestnancom odstupné a tiež výpovednú lehotu komplikuje prepúšťanie, čo môže zamestnávateľov odradiť od najímania nových zamestnancov. Tým by tento krok pôsobil proti znižovaniu nezamestnanosti.
Aká je realita? Sľub bol splnený. Vláda presadila novelu Zákonníka práce, ktorá zaviedla súbeh vyplácania odstupného súčasne s čerpaním výpovednej lehoty pri prepustení zamestnanca z organizačných dôvodov.
Zdroj: INEKO