BRATISLAVA. V súvislosti s realizáciou investícií prijímateľov pomoci boli vo forme finančnej dotácie príslušným mestám a obciam pridelené aj prostriedky vo výške 390,59 mil. eur, ktoré súviseli s výstavbou verejnej infraštruktúry. Vyplýva to zo správy o stave a úspešnosti získavania priamych zahraničných investícií, ktorú v stredu vzala na vedomie vláda.
V období od roku 2001 do konca júna 2006 dosiahol podľa materiálu počet schválených žiadostí o poskytnutie investičných stimulov 21 s celkovým objemom štátnej pomoci 558,75 mil. eur. V rámci týchto projektov sa malo vytvoriť 14 097 nových pracovných miest a preinvestovať minimálne 3,315 mld. eur. Celkové náklady verejnej správy na investičné stimuly schválené v tomto období pritom dosiahli spolu s dotáciou obciam výšku 850,03 mil. eur.
Na druhej stane v období od začiatku júla 2006 do 3. decembra minulého roka bolo podľa správy ministerstva hospodárstva a zahraničných vecí schválených 76 žiadostí o poskytnutie štátnej pomoci formou investičných stimulov v celkovom objeme 588,07 mil. eur. Prijímatelia pomoci by mali vytvoriť 25 861 nových pracovných miest, pričom oprávnené náklady súvisiace s podporenými investíciami dosahujú 2,965 mld. eur. Celkové náklady verejnej správy na investičné stimuly pritom spolu s dotáciou obciam dosiahli výšku 687,39 mil. eur.
Najviac využívanou formou pomoci v rámci celého obdobia poskytovania investičných stimulov bola finančná dotácia na obstaranie investičného majetku s podielom 48,79 %. Druhou najvyužívanejšou formou pomoci bola nepriama pomoc vo forme daňových úľav s 38,98-percentným podielom. Príspevky na rekvalifikáciu ako aj tvorbu nových pracovných miest tvorili 12,03 % a najmenej využívanou formou pomoci bol prevod nehnuteľného majetku za cenu nižšiu ako je všeobecná hodnota majetku v objeme 0,20 % z celkového objemu schválenej štátnej pomoci.
Zahraničné investície pomáhajú Slovensku podľa správy zvyšovať životnú úroveň obyvateľov cez zvyšovanie zamestnanosti a konkurencieschopnosti slovenskej pracovnej sily. Zároveň sú investície hlavným faktorom rastu konkurenčnej schopnosti slovenskej ekonomiky a rastu slovenských exportov. "Kľúčovým prínosom zahraničných investícií na Slovensku je i nepriama podpora štátneho rozpočtu daňami z príjmov právnických osôb," píše sa v správe. Pre Slovensko je preto podľa predkladateľov dôležité udržať si atraktivitu v oblasti podnikateľského prostredia pre existujúcich investorov a podporiť ich snahy o rozšírenie existujúcej výroby, alebo zavedenie nových činností kladúcich dôraz na rozvoj segmentov výroby s vysokou pridanou hodnotou.
Čo sľúbili: Zahraničné investície budú patriť k prioritám mojej činnosti. Nemôžeme prísť o zahraničných investorov. O tom bola aj diskusia pri úvodných rozhovoroch, či pôjdem do vlády. Myslím si, že zahraničných investorov treba na Slovensku udržať a pokiaľ možno prilákať ďalších.
Zdroj: SME, Ľubomír Jahnátek, minister hospodárstva, SME, 7.7.2006, Jahnátek: Po skončení misie poďakujem
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívna podpora investícií bez ohľadu na ich pôvod zvyšuje ekonomický potenciál Slovenska.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Prílev priamych zahraničných investícií začal po raste v roku 2006 klesať na historicky najnižšie úrovne v pomere k HDP. Príčinou je zastavenie privatizácie, zhoršené podmienky pre podnikanie a od roku 2009 aj kríza. Týždenník Trend začiatkom roka 2009 vypočítal, že v rokoch 2002-2006 (s výnimkou roku 2005) bolo Slovensko na špici krajín V4 v priamych zahraničných investíciách v pomere k HDP, v roku 2008 sa však prepadlo na posledné miesto.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Keby sme rozpočítali finančný stimul, ktorý dostala spoločnosť Kia na vytvorenie jedného pracovného miesta, tak sú to neefektívne vynaložené peniaze. Ak by sme tú istú sumu dostali medzi malé a stredné podniky na Slovensku, tak bude počet nových pracovných miest pravdepodobne niekoľkonásobne vyšší.
Zdroj: Robert Fico, predseda SMER-u, Lidové noviny, 18.3. 2006, Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Samotná veľkosť podporeného subjektu nie je rozhodujúca, dôležité je sledovať efektívnosť poskytnutého stimulu, t.j. aký je jeho prínos (napr. počet vytvorených pracovných miest, pridaná hodnota, zlepšenie kvality života) v pomere k výške podpory.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Ministerstvo hospodárstva uviedlo, že spomedzi podnikov, ktorým bola poskytnutá investičná pomoc v období 2006 - 2008, spĺňal kritériá stredného podniku jediný podnik (t.j. počet zamestnancov podniku nepresahuje 250), ostatné podporené spoločnosti patria medzi veľké podniky (t.j. s počtom zamestnancov nad 250).
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Otázkou je, ako sa nám bude dariť lákať investorov do výroby s vyššou pridanou hodnotou. Nemôžeme sem preto lákať investora, pre ktorého budú slovenské ženy za deväťtisíc korún montovať nejaké káble. To už nie je investícia, ktorú dnes potrebujeme. Musíme hľadať niečo iné.
Zdroj: Lidové noviny, 18.3. 2006, "Robert Fico: Český model nad slovenským vyhrál"
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Investície s vyššou pridanou hodnotou zvyšujú konkurencieschopnosť hospodárstva, čím vytvárajú aj predpoklady pre rýchlejší rast platov. Zároveň vytvárajú podmienky pre dlhodobejšie pôsobenie investorov na Slovensku, keď znížia riziko odchodu investorov v dôsledku rastu ceny práce.
Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Od začiatku roka 2008 síce platí nový zákon o investičnej pomoci, podľa ktorého výška stimulov rastie so zvyšujúcim sa vzdelaním nových pracovníkov. V rokoch 2005-07 však v high-tech a medium-tech výrobných odvetviach nedošlo k výraznejšiemu rastu počtu pracovných miest, zamestnanosť vo vedomostne náročných odvetviach služieb dokonca klesla.
Zdroj: INEKO