Agentúrnu správu sme o 19:30 nahradili autorským článkom SME:
BRATISLAVA. Európska komisia potvrdila, že v dvoch pilotných sociálnych podnikoch na Slovensku došlo k pochybeniam.
Sociálne podniky
- Spišsko gemerský: 3 456 978 eur
- Horehronský: 3 438 310 eur
- Revúcky: 3 458 403 eur
- Mesto Krompachy: 1 103 639 eur
- Gemerský: 3 458 270 eur
- Veľkokrtíšsky: 3 453 936 eur
- Agentúra rozvoja Slovenska – Východ: 3 217 635 eur
- Arvik: 3 465 135 eur
Kontrolou komisie prešli v polovici decembra sociálny podnik Arvik v Bardejove a Revúcky sociálny podnik.
„Audítori našli v oboch sociálnych podnikoch problémy a slovenské orgány už informovali Európsku komisiu, že projekt Arvik bol zrušený,“ povedala pre SME Chantal Hughes, hovorkyňa Generálneho riaditeľstva pre zamestnanosť, sociálne veci a rovnaké príležitosti. Informáciu o zistených nedostatkoch priniesol ako prvý portál aktualne.sk.
Ministerka práce Viera Tomanová potvrdila, že ešte v polovici decembra minulého roka zastavila financovanie pilotnému sociálnemu podniku Arvik. „Ministerstvo práce odstúpilo od zmluvy pre porušenie zákona o živnostenskom podnikaní. Iné dôvody mi doposiaľ nie sú známe,“ povedal pre SME štatutárny zástupca Arviku Jozef Sendek.
Komisia informovala slovenskú stranu o predbežných výsledkoch auditu už minulý piatok. Tomanová tvrdí, že audítori závažné nedostatky v sociálnych podnikoch nezistili. Zdôraznila aj to, že komisia auditovala len dva z ôsmich.
Záverečná správa z auditu má byť podľa Hughesovej hotová do dvoch mesiacov. Ak audítori potvrdia vážne nedostatky, komisia môže pozastaviť peniaze pre projekty a tie už vyplatené žiadať späť.
Peniaze stopol aj Počiatek
Podnet komisii dával Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Slovensko podľa SGI zrejme neoprávnene poskytlo na podporu sociálnych podnikov približne 26,56 milióna eur vyčlenených z fondov EÚ. Tieto neziskové organizácie totiž dotovalo v zásadnom rozpore s európskymi pravidlami o štátnej pomoci. Komisia vykonala audit aj na základe týchto informácií.
Podľa informácií SGI komisia v správe nebude konštatovať len konkrétne pochybenie vo vzťahu k dvom sociálnym podnikom, ale aj zásadné nedostatky v celkovom manažmente projektu zo strany ministerstva práce. „Je to dôvod na to, aby tie prostriedky boli zmrazené alebo vôbec nevyplatené,“ povedal Miroslav Beblavý z inštitútu.
Reálne teda hrozí, že sa zopakuje situácia ako v nástenkovom tendri v réžii SNS, keď Brusel odmietol faktúry zaplatiť a musí to urobiť Ficova vláda z rozpočtu.
Výdavky, ktoré schválil rezort financií
- Horehronský podnik: 156 eur
- Revúcky podnik: 19 936 eur
- ARVIK: 345 051 eur
Poznámka.: EK môže z týchto zdrojov preplatiť 85 percent. Pri ďalších 5 sociálnych podnikoch je uvedených 0 eur.
Zdroj: SGI
Ministerstvo financií, ktoré je certifikačným orgánom na čerpanie peňazí z eurofondov, odmieta už od júla 2009 preplatiť výdavky na pilotné sociálne podniky. Z údajov, ktoré poskytytol SGI, vyplýva, že vyplatilo peniaze len trom z ôsmich pilotných podnikov. V jednom prípade šlo iba o veľmi nízku sumu.
„Komisia sa podľa našich informácií preto zatiaľ venovala iba týmto dvom podnikom, lebo pri iných ani ministerstvo financií nepustilo do Bruselu žiadosti o preplatenie výdavkov,“ povedal Beblavý.
„K sociálnym podnikom sa nebudeme vyjadrovať. Sú v kompetencii ministerstva práce,“ reagoval hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál.
Premiér Robert Fico sa k sociálnym podnikom nevyjadril. Osočil len Beblavého, bývalého štátneho tajomníka ministerstva práce v druhej Dzurindovej vláde.
Nejde o prvý škandál
SGI už vlani koncom mája upozornil na to, že štyri sociálne podniky podvádzali pri verejnej súťaži na školiteľa nezamestnaných. Revúcky sociálny podnik si zase kúpil luxusné vozidlo Land Rover, no štát to po upozornení médií neuznal ako oprávnený výdavok. Vládnu dotáciu vo výške takmer 23 235 eur mal vrátiť sociálny podnik v Žehre. Hoci peniaze dostal v roku 2007, z obecnej bagetérie za rok nevyšla ani jedna bageta.
Stanovisko komisie prekvapilo aj poslancov parlamentu. „Ak sa preukáže, že ide o závažné chyby, bude to vo významnom rozpore s tým, čo tvrdilo ministerstvo práce, podľa ktorého je zameranie a činnosť sociálnych podnikov v súlade so zákonom,“ povedal šéf sociálneho parlamentného výboru Jozef Halecký z HZDS.
„Myslím si, že už tých prešľapov, ktoré pani ministerka práce Tomanová spravila počas svojho pôsobenia, sa toľko nakopilo, že viac ako inokedy je zrelá na odstúpenie,“ povedala poslankyňa SMK Klára Sárkőzy.
Na sociálny podnik v Bardejove chceli ako prví upozorniť Reportéri STV. Riaditeľ Štefan Nižňanský ich stopol, reportérka teraz môže prísť o prácu.
BRATISLAVA. Sporná reportáž o sociálnom podniku Arvik pri Bardejove priniesla relácii Reportéri samé problémy. Teraz, keď sa ukázalo, že STV upozornila na neefektívne používanie eurofondov, Reportéri sa pochvaly či ospravedlnenia od vedenia STV zrejme nedočkajú.
Televízia vyhýbavo hovorí, že témy celospoločenského charakteru budú mať naďalej miesto vo vysielaní STV a v Reportéroch, napísal hovorca STV Peter Susko.
V októbri minulého roka generálny riaditeľ verejnoprávnej STV Štefan Nižňanský zastavil hotovú reláciu Reportérov, ktorej súčasťou bola aj sporná reportáž o Arviku. Odvysielal ju až o dva týždne s vlastným príhovorom. Hneď na to disciplinárne potrestal autorku reportáže Martinu Kubániovú. Reportérke navyše v piatok končí stará pracovná zmluva a stále nevie, či jej ju televízia predĺži. Susko to oznámi až zajtra.
Nižňanský adresoval Reportérom výčitky z bulvárnosti a neprofesionálnosti. STV avizovala odklon od investigatívnosti k občianskym témam, ktoré akútne trápia divákov.
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala prostriedky z eurofondov určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie prostriedkov vo výške 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala prostriedky takmer 4-krát rýchlejšie.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Fico uviedol, že jeho ministri budú v prípade, že urobia chybu, odvolaní do 24 hodín. Podľa neho by sa potom nemali vrátiť ani do parlamentu, ak boli zvolení. "Napríklad ak spôsobia dopravnú nehodu pod vplyvom alkoholu," vyhlásil Fico. Dôvodom na odchod by podľa neho malo byť aj podozrenie z pochybenia ministra s tým, že ak by sa podozrenie nepreukázalo, bol by "rehabilitovaný".
Zdroj: Pravda, 3.7.2006, názov článku: "Fico do vlády berie hovorcov aj podnikateľov"
xt-align: left;">
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Odvolávanie ministrov do 24 hodín v prípade pochybenia či iba podozrenia z pochybenia by ohrozovalo stabilitu a akcieschopnosť vlády. Sporné je, či je možné odvolaného ministra dostatočne „rehabilitovať" v prípade, že sa podozrenie z pochybenia nepotvrdí.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Od nástupu súčasnej vlády do úradu vzniklo podozrenie z vážneho pochybenia ministeriek Tomanovej a Kramplovej a ministrov Jahnátka, Jureňu, Kašického, Počiatka, Izáka, Harabina, Janušeka, Štefanova a Chrbeta, v prípade ministrov Počiatka a Harabina dvakrát . Odvolaní boli Jureňa, Izák, Kramplová, Janušek, Chrbet a Turský, s výnimkou ministra Izáka premiér konal až týždne či v prípade Janušeka dokonca mesiace po medializácii káuz. Ostatní ministri zotrvali vo funkciách.
Zdroj: INEKO