Agentúrny text sme o 19:33 aktualizovali autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Minister dopravy Ľubomír Vážny sa ohradil, že by Európska investičná banka (EIB) zastavila úver na 75-kilometrovaný diaľničný úsek D 1 medzi Martinom a Prešovom. Napriek svojmu zjavnému rozrušeniu problémy s uzatvorením konečnej dohody o miliardovej pôžičke od EIB na mimoriadnej tlačovke potvrdil.
O možných problémoch v schvaľovaní úveru od EIB v pondelok informovalo združenie Priatelia Zeme-CEPA. Práve oni podnietili záujem EIB o dosahy diaľnice na životné prostredie. Európska investičná banka výhrady ochranárov vzala do úvahy a vyžiadala si pred podpisom zmluvy ďalšie dokumenty od ministerstva dopravy. Tie majú vyvrátiť tvrdenia Priateľov Zeme, že vedenie diaľnice D 1 po povrchu na úseku Turany - Hubová je najlepšie riešenie.
Na rozruch okolo úveru v stručnom vyhlásení zareagovala aj EIB. Miliardovú pôžičku potvrdila s dôvetkom, že „rokovania týkajúce sa technických, environmentálnych a finančných podmienok stále pokračujú".
Priatelia Zeme tvrdia, že ide o prvý prípad, keď sa Európska investičná banka takýmto spôsobom rozhodla reagovať na sťažnosť niekoho z ich medzinárodnej siete.
Problémom diaľnice je aj Natura 2000
Environmentálne podmienky, o ktorých píše EIB, sú tie, ktoré sú problémom aj podľa Vážneho. O tom, že problém nie je banálny, svedčí aj to, že banka chce podľa ministra vyslať v januári na Slovensko experta. Ten má posúdiť pripravené riešenia. Vážny sľubuje, že expert bude oboznámený „so všetkými aj kompenzačnými opatreniami, ktoré chceme urobiť".
Environmentálnym problémom je to, že „súkromná" diaľnica má byť vedená cez chránené prírodné územia v programe Natura 2000 a rovnako pretne aj obec Šútovo. Slovensko má však podľa ministra dopravy Ľubomíra Vážneho tak zadefinované územie Natura 2000, že nevie diaľnice realizovať mimo týchto chránených území.
Zásah do obce Šútovo Vážny zľahčil slovami, že diaľnica oddelí len „cintorín a tri domy".
Nie je vylúčené, že dôvod, pre ktorý teraz otvára ministerstvo životného prostredia program Natura 2000, je aj zmenšenie chránených území pre výstavbu úseku okolo Martina.
Zato sa vyjasnila aspoň otázka, či ministerstvo dopravy o sťažnosti Priateľov Zeme a následnej reakcii EIB vedelo. V pondelok hovorca rezortu Stanislav Jurikovič povedal, že „informácie, ktoré poskytli médiám Priatelia Zeme a na ktoré žiadate reakciu, nám oficiálne EIB nedala na vedomie".
Minister dopravy Ľubomír Vážny však priznal, že o výhradách Európskej investičnej banky vedeli a rokovali o nich.
Environrezort: Sme viac za tunel Korbeľka
Minimálne v jednej veci však môže mať ministerstvo problém - dokázať opodstatnenosť vybranej trasy cez Šútovo, ktorá je, prirodzene, najlacnejšia. Ficova vláda sa totiž vzdala riešenia cez tunel Korbeľka.
„Jednoznačne za to beriem zodpovednosť. Ja som v tom čase rozhodol, ktorou cestou máme ísť. Jednoznačne budeme realizovať tú trasu, ktorá je teraz navrhnutá," vyhlásil Vážny. Keby sa vraj prevŕtal tunel Korbeľka, stratila by celá oblasť zdroje pitnej vody, tvrdí.
Priatelia Zeme oponujú: „Aj keby došlo k tomu, že by bol zdroj nepoužiteľný, znížila by sa jeho výdatnosť, alebo by úplne zanikol, bolo by ho možné nahradiť odbermi z iných zdrojov," povedal Roman Havlíček zo združenia. Prameň Korbeľka podľa neho ani nie je veľmi výdatný.
Za pozornosť stojí, že s tunelom Korbeľka nemalo žiadny problém ministerstvo životného prostredia. Potvrdil to aj Vážny: „Boli obidva varianty odsúhlasené." Ministerstvo životného prostredia navyše variant s tunelom označilo v novembri 2002 za výhodnejší: „Tunelovým riešením dôjde k menším zásahom do prírody. Skráti sa diaľnica. Vedením časti diaľnice tunelom Korbeľka sa vylúči možný vplyv emisií z mobilných zdrojov na obyvateľov obcí Rojkov a Stankovany."
BRATISLAVA. Národná diaľničná spoločnosť (NDS) vyhlásila tendre na výstavbu troch úsekov diaľnic a rýchlostných ciest za 417,75 milióna eur (12,59 miliardy korún). Víťazi obchodných súťaží by mali za peniaze z fondov EÚ dokončiť výstavbu prvého úseku diaľnice D1 od Sverepca po Vrtižer, vybudovať časť diaľnice D3 pri Žiline a postaviť úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc po hranicu s Maďarskom. Vyplýva to z informácií zverejnených dnes vo vestníku Európskej únie.
Najskôr, do dvoch rokov od podpísania zmluvy s víťazom tendra, by mali byť dokončené chýbajúce stavby na prvom úseku diaľnice D1 Sverepec - Vrtižer. Ide napríklad o križovatku Sverepec, veľkú okružnú križovatku s úpravou Štefánikovej ulice v Považskej Bystrici či postavenie budovy správy a údržby ciest.
Do 30 mesiacov od podpísania zmluvy by mal byť dokončený úsek rýchlostnej cesty R4 z Košíc do Milhosti na maďarských hraniciach smerom na Miskolc. Výstavba diaľničného spojenia východoslovenskej metropole s Maďarskom sa pripravuje už niekoľko rokov. Na rozdiel od pôvodných zámerov by ju mali postaviť v plnom, štvorprúdovom profile.
Najdlhšie, takmer štyri roky, bude trvať výstavba tunela a mostu diaľnice D3 spájajúcej diaľnicu D1 s Poľskom v úseku Strážov - Brodno pri Žiline. Tento úsek si podľa informácií o súťaži vyžiada aj najviac prostriedkov. Predbežná cena je stanovená na 269,38 milióna eur (8,12 miliardy Sk).
Obchodná súťaž by mohla byť podľa hovorcu NDS Marcela Jánošíka ukončená na jar budúceho roku. "Výstavba bude financovaná z fondov EÚ," spresnil Jánošík. Či sa v budúcom roku začnú stavať aj niektoré ďalšie úseky rýchlostných komunikácií, však zatiaľ nie je isté.
Výstavba diaľnic a rýchlostných ciest patrí podľa vyhlásení premiéra Roberta Fica k prioritám súčasnej vlády. Sľub o spojení Bratislavy s Košicami diaľnicou do roku 2010 sa súčasnému kabinetu nepodarí splniť. Výstavbu infraštruktúry v krajine sa vláda pokúsila urýchliť s pomocou peňazí súkromných investorov (PPP projekty), banky sa však údajne zdráhajú niektoré projekty podporiť.
Čo sľúbili: Vláda vytvorí podmienky pre výstavbu a sprevádzkovanie 100 km diaľnic a rýchlostných ciest do roku 2010.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Premiér Robert Fico v stredu po rokovaní vlády vyhlásil, že jeho kabinet „má podstatne väčšie ambície v diaľničnej infraštruktúre, ako bolo vyjadrené v programovom vyhlásení vlády". (...) Podľa premiéra prijme vláda v krátkom čase „rozhodnutia ekonomického, finančného a legislatívneho charakteru, ktoré zabezpečia, že do konca volebného obdobia musí byť dokončené spojenie medzi Bratislavou a Košicami".
Zdroj: SME 7.7.2007, Premiérova diaľnica je nereálna
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Rýchlejšia stavba diaľnic zvýši mobilitu pracovnej sily aj tovarov, čo môže urýchliť rozvoj regiónov a tým aj celej ekonomiky. Dôležité však je, aby zrýchlenie výstavby bolo efektívne. Aj stavanie diaľnic má svoju cenu.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. V rokoch 2007-2009 došlo oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu k miernemu zrýchleniu výstavby diaľnic a rýchlostných ciest (44,7 km ročne oproti 40,9 km ročne). Tempo výstavby naznačuje, že vláde sa podarí sprevádzkovať do roku 2010 sľúbených 100 km ciest. Prepojiť diaľnicou Košice a Bratislavu sa však do roku 2010 nepodarí.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: Smer doporučuje zaoberať sa možnosťou financovať menšie úseky formou PPP (Public-Private-Partnership) v rozsahu maximálne 5 až 15 mld. Sk, t.j. úseky maximálne do 20 km dĺžky.
Zdroj: Tlačová konferencia Smeru, 22.3.2005
„Ak bude strategický referenčný rámec podľa našich predstáv, potreba budovania a financovania diaľnic cez verejno-súkromné partnerstvá, označované ako PPP projekty, nie je potrebná. Tento spôsob by nám pomohol len z hľadiska času a termínov. Diaľnice cez PPP sú o 50 až 70 percent drahšie, ako bežné investície od štátu."
Zdroj: Ľubomír Vážny, Na diaľnice bude dosť, chceme šetriť, Pravda, 24.7.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Vzhľadom na minimálne skúsenosti s PPP projektmi a vysoké riziko ich predraženia súhlasia s plánom spustiť PPP projekty najskôr na kratších a menej náročných úsekoch.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda po voľbách rozbehla tri veľké súťaže na stavbu diaľnic cez PPP projekty v celkovej dĺžke 151 km. Podľa médií boli pôvodné odhady nákladov približne 3,52 mld. eur, neskôr sa však predpokladané náklady vyšplhali na 6,4 mld. eur.
Zdroj: INEKO
