BRATISLAVA. Nemocnice mali ku koncu minulého roku dlh vo výške 273,2 milióna eur. Väčšinu z neho spôsobili zdravotné zariadenia pod ministerstvom zdravotníctva. Na zaplatenie faktúr čakajú najmä dodávatelia.
Zariadeniam hrozia exekúciami. Tie vláda do budúceho roku pozastavila. Je to však len dočasné riešenie.
Preto sa ministerstvo zdravotníctva pod vedením Richarda Rašiho zo Smeru rozhodlo platobne neschopným nemocniciam pomôcť úverom. Ministerstvo financií na to vyčlení vyše 130 miliónov eur (okolo štyroch miliárd korún) zo štátnych finančných aktív. „Tieto prostriedky sú k dispozícii," povedal Miroslav Šmál, hovorca ministerstva financií.
Vláda nemocniciam nepožičiava zo svojho, tvrdí Ivan Štulajter
Chýba systém
Štátny úver však nie je podľa analytikov dobré riešenie. „Problémom však je, že ministerstvo ešte pred oddlžovaním tvorbu dlhu nezastavilo a ani neprišlo so žiadnymi systematickými návrhmi, ako tvorbe dlhu predchádzať," povedal analytik INESS Juraj Karpiš.
Oddlžovanie nemocníc je podľa neho „nutne diskriminačné".
Tí, ktorí hospodárili lepšie a dlh nevytvárali, teda najmä neštátne zariadenia, budú potrestaní tým, že nedostanú štátnu dotáciu, tvrdí analytik. Upozorňuje na to, že ak by splácanie štátneho úveru bolo reálne, vybrané nemocnice by si požičali od bánk.
Systémové riešenie chýba aj Petrovi Pažitnému z Health Policy Institute. Takto poskytnuté peniaze podľa neho umožňujú krátke nadýchnutie štátnym nemocniciam z hľadiska doplnenia hotovosti, ale neriešia to, aby sa ďalej nezadlžovali.
„Výpomoci poskytnuté subjektom, ktoré nedokážu vyrovnane hospodáriť, môže pre ne priniesť z krátkodobého pohľadu úľavu aj vzhľadom na blížiace sa voľby, ale dlhodobo sa opätovne vysiela signál, že vyrovnané hospodárenie nie je preferované a že neefektívne nemocnice vždy zachráni štát," povedal.
Štátne dostali všetky
Peniaze majú byť rozdelené medzi 25 nemocníc, ktoré vyberalo ministerstvo zdravotníctva. O pomoc sa pritom prihlásilo 34 zariadení. Všetky štátne nemocnice, ktoré chceli získať úver, ho dostali.
„Projekty sa posudzovali po formálnej stránke, a tie, ktoré prešli formálnym hodnotením, boli posudzované po stránke obsahovej," povedala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Čižmáriková.
Na posúdenie čerpania návratnej finančnej výpomoci ministerstvo zriadilo komisiu. Tá mala hodnotiť viaceré body. Napríklad: „Komplexnosť predložených podkladov, ich prehľadnosť a usporiadanie, potrebnosť z hľadiska dostupnosti zariadenia pre verejnosť a lokalitu alebo preukázateľnosť podkladov, a to úrovňou detailu plánov a vysvetľujúcim komentárom".
Fakultná nemocnica v Košiciach, ktorá dostala po fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici a v Bratislave najviac peňazí - 14,691 milióna eur - predložila podnikateľský plán na obdobie rokov 2009 až 2020.
„Plán predpokladá zmobilizovanie zdrojov a počíta s odpredajom nadbytočného majetku, zvýšením výnosov a racionalizáciou nákladov tak, že budeme schopní splácať poskytnutú návratnú finančnú výpomoc do roku 2020," povedala hovorkyňa nemocnice Jaroslava Oravcová.
Úver za komerčný úrok
Návratná finančná pomoc, ktorú má ministerstvo financií vyplatiť 25 zariadeniam, bude zúročená: „Pôjde o štandardnú komerčnú úrokovú sadzbu," povedal Šmál.
Úver aj s úrokmi majú nemocnice splatiť počas 15 rokov. Môžu si uplatniť dvojročný odklad. Nemocnice by sa k splácaniu mali zaviazať pri podpise zmluvy. To by sa podľa Oravcovej malo stať v najbližších dňoch.
Súčasťou zmluvy by mali byť aj postihy za neplatenie úveru. Tie by sa mali riadiť zákonom o rozpočtových pravidlách verejnej správy, povedala Čižmáriková z ministerstva.
Ten hovorí o sankciách vo výške 0,1 percenta zo sumy neodvedenej v určenej lehote za každý deň prekročenia tejto lehoty.