AKTUALIZOVANÉ 15:00
Ropovod do Schwechatu nemusí ísť cez Žitný ostrov

BRATISLAVA. Ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom nemusí ísť cez územie Žitného ostrova. Ako uviedol po rokovaní vlády minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek, konkrétna trasa bude známa na základe vypracovaného projektu.

"Tento priestor vlastne je len hypotetický vzhľadom na to, že na konkrétnu trasu bude musieť byť vypracovaný konkrétny projekt, ktorý pôjde normálne do posudzovacieho konania, kedy bude dostatok priestoru, aby sa všetky subjekty mohli vyjadriť k bezpečnosti alebo nebezpečnosti tohto projektu. Aká bude konečná trasa závisí od projektantov, a či to okolie budú akceptovať všetky subjekty, ktoré sa môžu k tomuto projektu vyjadriť. Alebo sa bude hľadať alternatívna trasa," uviedol minister na margo kritických postojov niektorých organizácií k možnej trasy ropovodu cez územie Žitného ostrova, ktorý je zásobárňou pitnej vody.

Jahnátek nevidí problém

Minister Jahnátek však nevidí ako problém, že sa uvažuje aj nad trasou ropovodu cez územie Žitného ostrova. "Pokiaľ by som mal vnímať všetky argumenty oponentov tohto riešenia, tak by sme mali okamžite zastaviť výrobu v Slovnafte, mali by sme okamžite zastaviť činnosti všetkých čerpacích staníc na území Žitného ostrova, zakázať prepravu kamiónov alebo cisterien, ktoré prevážajú pohonné hmoty, lebo tie oveľa ľahšie môžu znečistiť Žitný ostrov," podotkol Jahnátek.

autor: Silvia Pňačková

VIDEO

Jahnátek: Keby sme boli striktní, museli by sme zastaviť aj prepravu ropy do Slovnaftu

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

Poslanec Národnej rady SR za stranu Smer-SD Peter Pelegrini predložil na októbrovú schôdzu návrh, podľa ktorého by sa mohli ropovody budovať aj cez územia, ktoré sú na Slovensku v najvyššom, piatom stupni ochrany prírody.

Pelegrini minulý týždeň zdôvodnil svoj návrh tým, že novela zákona má riešiť možnosť, aby orgány štátnej správy mohli udeliť výnimku z najvyššieho stupňa ochrany v prípade, že pôjde o dostavbu alebo výstavbu ropovodného diela ako verejnoprospešnej stavby, ktorá má strategický význam pre energetickú bezpečnosť Slovenskej republiky.

"Legislatívny zámer vracia stav spred roka 2005, kedy z dôvodu určitej konkurenčnej vojny si Slovnaft presadil takúto zmenu zákona. Jednou vetou zablokoval územie Žitného ostrova," obhajoval zámer poslanca Pelegriniho minister Jahnátek.

Poslanci parlamentu v stredu z programu 42. schôdze novelu zákona o ochrane prírody ale stiahli.

Ropovod je potrebný

Podľa ministra je projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom pre Slovensko dôležitý najmä z hľadiska energetickej bezpečnosti. "Cieľom projektu je to, že v prípade krízy máme okamžite náhradu a vieme priniesť až 3,5 mil. ton ropy z tohto smeru.

Zároveň rakúska strana na svojom území pre potreby Slovenskej republiky vybuduje zásobník ropy na 75 tis. ton. Táto trasa je dôležitá pri krízových stavoch," konštatoval Jahnátek.

Ropovodné prepojenie by sa malo začať stavať v roku 2012. Prípravne práce na ropovodnom prepojení by sa mali podľa ministra Jahnátka začať už začiatkom budúceho roka. "Vytvoríme také podmienky, aby došlo k urýchlenej výstavbe ropovodného prepojenia. Pokiaľ by sa prípravne práce vedeli urýchliť, určite by sa začalo s výstavbou ropovodného prepojenia ešte skôr," dodal Jahnátek.

Výstavbu ropovodného prepojenia zabezpečí slovenská spoločnosť Transpetrol a rakúska firma OMV, ktoré za týmto účelom založili spoločnosť Bratislava-Schwechat Pipeline. V spoločnom podniku 74-percentný podiel vlastní Transpetrol a 26 % akcií drží OMV. Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom bude mať dĺžku 62 kilometrov, z toho na území Slovenska približne 12 kilometrov.

Prepravná kapacita ropovodu sa bude pohybovať na úrovni 2,5 až 5 mil. ton ropy ročne. Ako uviedol minulý týždeň Jahnátek, na podmienkach financovania projektu sa majú dohodnúť obe spoločnosti.

Rakúsko má záujem o výstavbu ropovodného prepojenia najmä kvôli tomu, aby mohlo priamo importovať ruskú ropu. "Vybudovanie ropovodu po prvýkrát umožní transport ropy do Rakúska priamo z Ruska. Táto diverzifikácia hrá kľúčovú úlohu pre Rakúsko, keďže značne zníži závislosť krajiny na iných transportných systémoch. Sme šťastní, že niekoľkoročná naša snaha vyústila do dohody na ministerskej úrovni," uviedol minulý týždeň podpredseda predstavenstva OMV zodpovedný za rafinérsku činnosť a marketing Gerhard Roiss.

Problémom podľa neho stále zostáva udelenie súhlasu na vybudovanie 10 kilometrov dlhého potrubia na slovenskom území. "Naproti tomu práva na vybudovanie 50 kilometrov dlhého potrubia na rakúskej strane sú prakticky isté. Dúfame, že túto poslednú prekážku na slovenskej strane rýchlo prekonáme," konštatoval Roiss.

Ďurkovský: Rakúsko nás tlačí do nevýhodného variantu

Rakúsko tlačí Slovenskú republiku do nevýhodných riešení výstavby ropovodu, ktorý má spojiť Transpetrol s OMV. Na dnešnej tlačovej konferencii to povedal bratislavský primátor Andrej Ďurkovský.

"Nájsť vhodnú trasu, ako spojiť dve rafinérie, Slovnaft a Schwechat, sa teoreticky dá, ale musí si aj rakúska strana prehodnotiť, či by to nebolo vhodné cez iné územie," poznamenal Ďurkovský. Dnes plánovaný variant podľa neho vytvára riziko znečistenia pitnej vody v celom bratislavskom VÚC, prekvapuje ho preto, že sa k téme jasne nevyjadril predseda VÚC Vladimír Bajan.

Argument, že ropovod umožní v čase krízy reverzne dovážať ropu z Rakúska, je podľa podpredsedníčky KDH Márie Sabolovej mylný. "Je skoro na sto percent isté, že rakúska ropa na Slovensko nepotečie," vyhlásila Sabolová, podľa ktorej Rakúsko kapacitne nestačí na to, aby zásobovalo touto surovinou aj Slovensko.

"Ak by chceli ťahať ropovod cez Žitný ostrov, musel by byť utesnený napríklad v betónových kolektoroch podobne, ako je v betónovej vani izolovaný Slovnaft," poznamenala Sabolová. To by však podľa nej stavbu predražilo natoľko, že variant položiť ropovod cez rieku Moravu je omnoho lacnejší a nie je kvôli nemu potrebné meniť zákon o ochrane prírody. "Nech si potom svoje životné prostredie riešia Rakúšania," uzavrela Sabolová.

Bratislavskí vodári ani mesto Bratislava zásadne nesúhlasia s variantom, ktorý pripúšťa vedenie ropovodu cez Petržalku a naprieč Žitným ostrovom, teda cez piaty - najvyšší stupeň ochrany prírody a krajiny.