BRATISLAVA. Vo verejnej správe sa na platoch nešetrí. Rastú aj keď je kríza a finančné zdroje z daní v štátnom rozpočte vysychajú. Platy vo verejnej správe majú budúci rok stúpnuť o percento. Iná situácia je v mnohých súkromných podnikoch. Tie pre stratu zákaziek musia platy znižovať alebo prepúšťať. Ak aj neznížia základné platy, zamestnancom nevyplácajú odmeny či trináste platy. Sumy na výplatných páskach sú tak v priemere nižšie ako vlani.
Medzera sa zväčšuje
Že so zárobkami vo verejnej správe to nie je také zlé, potvrdzuje aj porovnanie vývoja priemerného platu úradníkov s priemernou mzdou v hospodárstve. Pre navrhované zvýšenie platov v budúcoročnom rozpočte bude rozdiel medzi nimi jedným z najvyšších v histórii.
Priemerne zarábajúci vo verejnej správe by na rok mal mesačne v hrubom inkasovať podľa návrhu rozpočtu 863,2 eura. To je o 12,5 percenta viac, ako je priemer v ekonomike. Pred šiestimi rokmi dosahoval rozdiel asi jedno percento.
„Nie je to férové voči ľuďom, ktorí znášajú vplyvy hospodárskej krízy," kritizuje nárast platov vo verejnej správe bývalý šéf dnes už zrušeného Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai. Štátna správa by podľa neho mala ísť príkladom a platy „dočasne pribrzdiť".
Platy v štátnej správe stúpajú aj napriek tomu, že kvalita služieb, ktorú od nej ľudia získavajú, je stále veľmi nízka. Potvrdzuje to aj nedávna štúdia OECD. Hovorí sa v nej o nízkej zladenosti s princípmi štátnej správy v Európskej únii, nestabilite a politizácii administratívy u nás. Spolu s Poľskom, Českom a Slovenskom nás OECD zaraďuje medzi krajiny s najvyššou mierou deštrukcie predošlých pozitívnych zmien v štátnej správe a hovorí o zabrzdení reforiem. „Udržateľnosť reforiem v štátnej službe je v tejto skupine štátov nízka a jej profesionalizácia sa znížila," uvádza sa v analýze OECD.
Hovorca ministerstva financií Miroslav Šmál sa snaží nárast priemerných platov vo verejnej správe obhajovať tým, že za ním stoja dôležité rezorty, ktoré sú pre vládu prioritou alebo tie, kde mali zamestnanci nízke platy. „Existujú povolania, pri ktorých bola mzda dlhodobo podhodnotená, a to počas mnohých rokov. Ide najmä o mzdy hasičov, učiteľov či lekárov," povedal Šmál.
Bez reforiem to nepôjde
Jeho slová spochybňuje Plai. Myslí si, že na platy v štátnej správe má dosah aj politizácia, ktorú nám vyčíta OECD. „Čoraz viac sa rozmáha systém, keď sa politici nepozerajú na to, ako úradníci pracujú, ale štátna správa sa využíva ako príležitosť umiestniť v nej verného človeka a dať mu dobrý plat."
Ekonóm Ján Tóth z UniCredit Bank si myslí, že platy v školstve či zdravotníctve môžu rásť aj bez toho, aby sa zväčšil balík peňazí na mzdy v štátnej správe. No na to sú potrebné reformy, aby sa niekde ušetrilo a peniaze sa posunuli tam, kde je to potrebné. Takými reformami môže byť nielen zlučovanie ministerstiev, ale aj komunálna reforma, ktorá by dotlačila malé obce, aby sa spojili s väčšími alebo zredukovanie počtu samosprávnych krajov.
„Dočasné príkazy, ako napríklad zoštíhlenie počtu úradníkov v štátnej správe o 20 percent, sa nedajú úspešne zrealizovať, ak nie sú sprevádzané systémovými reformami," povedal .