Cesty krízy a vlády sa rozchádzajú

Ekonómovia hovoria, že nové nástroje, ktoré prijala vláda proti nezamestnanosti, nezaberajú.

BRATISLAVA. Na úradoch práce vzrástol počet nezamestnaných od januára asi o 100­tisíc ľudí. Miera nezamestnanosti sa od začiatku roka do júla zvýšila z 9,03 na 12,07 percenta na 313­tisíc ľudí.

Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, že skutočná nezamestnanosť je ešte vyššia. Ak sa k tomu prirátajú aj ľudia, ktorí sa úradom práce vyhýbajú cez péenky a nedisponibilní pracujúci. Ľudí bez práce je tak asi 370­tisíc. To zodpovedá 14­percentnej miere nezamestnanosti.

Ficova vláda na liečenie nezamestnanosti vyčlenila 332 miliónov eur (asi 10 miliárd korún). Miroslav Beblavý z Inštitútu pre dobre spravovanú spoločnosť tvrdí, „že vládne opatrenia nezaberajú a pomohli najmä tým, ktorí by zachovali pracovné miesta aj bez nich“.

„Vyplácanie príspevkov v rámci aktívnej politiky trhu práce je náročné na administratívu, často preto nebýva efektívne,“ povedal Peter Goliaš z INEKO.

Opatrenia bez záujmu

Príkladom neúspechu je nový príspevok na úhradu odvodov pre začínajúceho živnostníka z radov nezamestnaných. Nie je oň záujem.

Ani ďalší príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi nevyužil nikto.

Na rozdiel od dvoch nových príspevkov je o pôvodný príspevok na samostatne zárobkovú činnosť záujem s krízou ešte väčší ako pred ňou.

Prezident Slovenskej asociácie malých a stredných podnikov Vladimír Sirotka však upozorňuje, že dochádza k špekulatívnemu zakladaniu živností. Nárok na podporu by preto nemal byť taxatívny.

Problémom je aj slabý účinok vzdelávania nezamestnaných. „V druhom štvrťroku sa na vzdelávaní a príprave pre trh práce zúčastnilo len 29 uchádzačov o zamestnanie, čo je alarmujúco nízke číslo. V prvom štvrťroku to bolo 4576 ľudí,“ hovorí Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti. Je za tým podľa neho   nízke čerpanie eurofondov.

Riaditeľ Ústredia práce Ján  Sihelský včera povedal, že ľudia, ktorí prešli do júna rekvalifikáciou, boli úspešní pri hľadaní si práce asi v päťdesiatich percentách prípadov. Odhaduje však, že ich úspešnosť bude klesať.
Málo sa využíva aj príspevok na sťahovanie sa za prácou. Príspevok by  mal podľa Páleníka nadväzovať na doklad o pracovnej zmluve na neurčitú lehotu, a nie na zmenu trvalého bydliska, ako to je teraz.

Rozporné sociálne podniky

Najviac kritizovaným opatrením sú sociálne podniky.

Prezident Asociácie zamestnávateľských zväzov Tomáš Malatinský tvrdí, že zaviedli konkurenčnú nerovnosť oproti živnostníkom. Nevenujú sa len verejnoprospešným prácam, ale aj činnosti, ktorou sa inak živia ľudia s kvalifikáciou.

„Samozrejme, ak sociálny podnik dokáže motivovať k práci ťažko zamestnateľných ľudí, je to dobré riešenie. Otázny je ich výber a zameranie. Určite nie sú všeliekom,“ povedal Malatinský.

Doterajšie výsledky sociálnych podnikov podľa Radovana Ďuranu z INESS potvrdzujú, že ich činnosť len v obmedzenej miere prispieva k znižovaniu nezamestnanosti.

„V prípade pilotných projektov, ktoré troma miliónmi eur ročne dotuje ministerstvo práce, aj za cenu neprimerane vysokých dotácií,“ povedal Ďurana.