Pilotné sociálne podniky za 26 miliónov eur nemusia na fungovanie vynaložiť veľkú námahu. Až 95 percent všetkých nákladov im hradí Európska únia a štátny rozpočet. Verejnosť by preto mala mať právo vidieť, ako tieto podniky fungujú, či skôr nefungujú.
BRATISLAVA, BANSKÁ BYSTRICA. Dve mladé ženy prekladajú drevené laty. „Robíme pre sociálny podnik,“ pritaká jedna z nich. Vraj tu pre sociálny podnik robí sedem ľudí. Viac z nej však nedostaneme.
„Bez komentára, nemôžeme hovoriť,“ hovorí robotníčka a odkazuje nás na neďaleké kancelárie podniku. Vo dverách kancelárie stojí ďalší robotník. Chceme ísť dnu porozprávať sa so šéfom. Robotník nás odmietne vpustiť, lebo nemáme so sebou vrchnosť z Brezna. „Tak nám to bolo povedané,“ vysvetlí a zatvorí pred nami dvere.
Horehronský sociálny podnik je jeden zo štyroch v Banskobystrickom kraji, ktorý je podľa zistení médií napojený na vládnu stranu Smer. Má dve prevádzky. V Čiernom Balogu na píle podnikateľa Rosíka má mať prenajatú halu. Zamestnanci sociálneho podniku údajne pracujú aj pre Rosíka. Píla je otvorená, nie je problém dostať sa do areálu. Čokoľvek zistiť však už áno.
Príliš tichá výroba
Ideme teda do Polomky. Tam má Horehronský sociálny podnik svoju druhú prevádzku. Ukrajinec, ktorý nás víta, nás nechá stáť za bránou. On nie je zo sociálneho podniku, tvrdí. No dobre je informovaný o tom, že v sociálnom podniku čakajú návštevu z ministerstva práce. O koho ide? „Nie je to ani Slota, ani Mečiar, ani Fico,“ snaží sa vtipne konverzovať.
Za bránu podniku sa snaží dostať trojica robotníčok. „Anka, pusť nás dnu,“ hovorí jedna z nich do zvončeka. Ukrajinec ju opravuje: „To nie je Anka, to je Marta.“ Žena nechápe, aká Marta. „No Marta, sociálny podnik,“ vysvetľuje jej Ukrajinec, akoby ju potreboval presvedčiť, že tam funguje sociálny podnik.
Tesne pred koncom zmeny - o druhej - prichádzajú tri ženy: Je to kontrola z ministerstva v sprievode auta s breznianskou poznávacou značkou. Podľa Ukrajinca ministerstvo už o nás vie, ale nikto z nich sa neunúva prísť k bráne a povedať nám čokoľvek o fungovaní Horehronského sociálneho podniku.
Nekomunikujú ani vychádzajúci zamestnanci, ktorým už „padla“. Chceme vedieť, čo sa v podniku vyrába. „Tu sa nič nevyrába,“ odpovedá jedna zamestnankyňa. Či to myslí iba zo žartu, sa už nedozvieme, nasadne do auta a odchádza. Po celý čas, čo prešľapujeme pred bránou, sa nad podnikom, kde sa má spracovávať drevo, vznáša ticho.
V Brezne mierime do kancelárií Horehronského sociálneho podniku. Chceme sa rozprávať s riaditeľom Norbertom Nikelom. Zaujíma nás, prečo napríklad dlhuje sociálny podnik Sociálnej poisťovni 20 277 eur, peniaze má predsa z eurofondov. Riaditeľ Nikel má však dovolenku. Nastúpil na ňu práve v stredu, v deň, keď sa chceme s ním rozprávať.
Ostro sledované kroky
Pokračujeme ďalej v nádeji, že nám fungovanie pilotných sociálnych podnikov, objasnia v Revúckom sociálnom podniku. Ten má prevádzku v Muráni, vyrábajú drevené palety. Pri vchode sa „zrazíme“ so šéfom podniku Vojtechom Palušom na džípe Land Cruiser. To je to luxusné auto, ktoré mu po medializácii odmietlo ministerstvo práce napokon preplatiť.
Paluš nám dovolí pozrieť si sociálny podnik. Naše kroky však ostro sleduje. Rozprávať sa so zamestnancami môžeme, kým sa neskončí pauza a nespustia stroje. „A iba otázky o robote, nie veci, ktoré ste sa pýtali mňa,“ pripomína Paluš. Teda nič o politickom prepojení na Smer či o dlhoch voči Sociálnej poisťovni.
Robotníčka pri paletovej linke pritaká, že pre podnik pracuje od januára, predtým bola 13 mesiacov nezamestnaná. K ďalším zamestnancom sa už nedostaneme, spúšťajú sa linky. Riaditeľ Paluš je síce ochotný, na nepríjemné otázky však odmietne odpovedať. Dozvedáme sa však, že Sociálnej poisťovni už dva týždne nič nedlhujú a monitoring im robí firma EuroPro.
Figuruje v nej aj šéfka tlačového odboru parlamentu Elena Valovičová. EuroPro vyhrala súťaž na monitoring Revúckeho oj Horehronského sociálneho podniku. Za mesiac zinkasuje v jednom 2324 eur, monitoring trvá dva roky.
Paluš tvrdí, že sa Revúckemu sociálnemu podniku v súčasnosti mimoriadne darí, „robíme na dve zmeny“. Odprevádza nás z podniku, nasadá do Land Cruisera, ktorý podľa jeho slov naozaj využíva len na pracovné účely. Tvrdí, že strojné zariadenie štiepkovač zapojí za džíp a vozí ho do hory na štiepkovacie práce.
Hračky, s ktorými sa nik nehrá
Štiepkovač ako pracovný nástroj používajú aj ľudia z Gemerského sociálneho podniku. Vozia ho však za traktorom. Gemerský sociálny podnik je ďalším zo štvorice „smeráckych“ pilotov. Zakladať ho mal rovnako ako Horehronský, Revúcky a Veľkokrtíšsky priateľ poslankyne za Smer Jany Laššákovej Juraj Thomka.
Gemerský sociálny podnik má mať v Tisovci stavebnú prevádzku. Tisovecké sídlo ani jeho zamestnancov nenachádzame. Ideme skúsiť šťastie na mestský úrad. Dobrá voľba. Od tamojšej asistentky sa dozvedáme, že jej kolegyňa pracuje aj pre sociálny podnik. Na otázku, či je sociálny podnik prepojený s mestským úradom, keďže majú spoločných zamestnancov, už odpovedať nechce. Primátor Tisovca Peter Mináč kandidoval za koalíciu Smer, KSS a HZDS.
V Klenovci, kde má Gemerský sociálny podnik vyrábať drevené hračky, či koberce a pokrývky z ovčej vlny, sme zastihli len troch administratívnych zamestnancov. Riaditeľ Milan Stieranka sa ani po telefonickom oznámení, že prišli novinári, neunúva prísť.
Situáciu zachraňuje vedúci preškoľovacieho strediska: zamestnanci pracujú doma, niekoľkí sú na zahraničnej dovolenke, informuje.
Obrat zo svojej činnosti zatiaľ veľký nemajú. Z toho, čo vidíme, sa nedá čakať, že si na seba zarobia inak ako nenávratnými dotáciami od štátu a eurofondov. Niekoľko drevených hračiek ešte nemá cenu a dajú sa kúpiť len na objednávku, ktorú však ešte nedostali. Istú tržbu im môžu robiť bavlnené výrobky, štiepkovač a stavební robotníci z Tisovca. Tí sa vraj majú na výpadovke z Klenovca zaoberať kopáčskymi prácami. Obehneme celý Klenovec a všetky výpadovky, na kopáčov nenarazíme.
Kontrolujú, ale ako?
Prehliadku sociálnych podnikov máme v pláne zakončiť posledným podnikom z Banskobystrického kraja, spájaným so Smerom. Veľkokrtíšskym sociálnym podnikom. Žiaľ, v jeho sídle nik nie je. Všetci zamestnanci sú podľa riaditeľa podniku Róberta Paulického na prácach v lese a nemali naplánované ani žiadne školenia. Aj jeho sme zastihli len na mobile.
Sociálne podniky má v týchto dňoch monitorovať ministerstvo práce. Vedenie sociálnych podnikov sa však na kontrolu môže dobre pripraviť, lebo im ministerstvo dopredu ohlásilo, kedy kontrolóri mienia prísť. Barbora Petrová z tlačového oddelenia ministerstva práce nám však odmietla povedať, kedy sú plánované kontroly v ostatných sociálnych podnikoch.
Nepovedala ani, ako dopadla kontrola na Horehroní. „Kontroly sa stále realizujú, priebežne o výsledkoch informovať nebudeme.“ Pritom až 95 percent nákladov sociálneho podniku tvoria dotácie, peniaze daňových poplatníkov v únii i na Slovensku.
Na osem pilotných sociálnych podnikov ministerka práce Tomanová vyčlenila 26 miliónov eur – 800 miliónov korún. Podniky preškolili len čosi viac ako 800 nezamestnaných, koľko z nich si však našlo prácu, nie je jasné, ministerstvo práce štatistikami nedisponuje. Čísla, ktoré udávajú samotné sociálne podniky, sú mizivé. Napríklad Revúcky sociálny podnik našiel prácu iba 15 preškoleným.
