BRATISLAVA. „Odmietli sme akékoľvek nové podmienky v podobe záruk," povedal premiér Robert Fico v júli. Vtedy vláda na mimoriadnom zasadnutí schválila 20percentné zdraženie pilotného balíka súkromných ciest - R1 z Nitry do Tekovských Nemiec.
Pri 75kilometrovom úseku D1 medzi Žilinou a Prešovom vláda už zmäkla. Jednu miliardu z celkových 3,3 miliardy eur má na tento projekt poskytnúť Európska investičná banka, ale štát sa jej má za úver zaručiť.
„Keďže tento úver musí koncesionár zabezpečiť do výšky 800 miliónov eur zodpovedajúcou zárukou, ktorú je vzhľadom na súčasnú finančnú krízu prakticky nemožné získať v komerčných bankách, predstavuje poskytnutie štátnej záruky jediné schodné riešenie, ako vytvoriť pre štát a víťazné konzorcium priestor na finančné uzavretie PPP projektu," píše ministerstvo financií v materiáli v pripomienkovom konaní. Návrhuje v ňom zmeniť zákony o štátnom dlhu a štátnych zárukách, ako aj zákon o Štátnej pokladnici, aby sa štát mohol banke zaručiť za súkromníka.
Ani Vážny nechcel záruky
Štátna garancia znamená, že ak víťazný koncesionár, čiže konzorcim vedené francúzskou spoločnosťou Bouygues Travaux Publiscs, ktorého členmi sú aj slovenský Váhostav Juraja Širokého a Doprastav, nebudú EIB platiť, čo majú, zatiahne to za nich štát.
Podľa analytika INEKO Petra Goliaša teraz nie je jasné, či je ešte tento projekt vôbec PPP projektom. „Čím vyšší je objem štátnych záruk, tým menej môžeme hovoriť o PPP projekte. Rozdelenie rizík medzi štát a súkromných investorov sa totiž posúva v neprospech štatu," povedal Goliaš.
Na to upozorňuje aj ekonóm SAV Pavol Kárász. Do celkovej ceny za D1 3,3 miliardy eur pritom ešte chýbajú ďalšie miliardy. Tie majú vykryť iné banky. „Ťažko si viem predstaviť, že keď EIB vyžaduje takéto ručenie, že by sa ostatné banky uspokojili s nižším ručením," hovorí Kárász.
Oproti tomu hovorca ministerstva dopravy Stanislav Jurikovič včera vylúčil, že štát poskytne záruky aj ďalším bankám. „Klub financujúcich bánk sa zatiaľ len formuje," povedal Jurikovič.
Do financovania by sa mohla zapojiť aj Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBRD). Aj v nej má Slovensko akcionársky podiel. Pri R1-ke táto banka vyžadovala záruky štátu. Neskôr sa tejto podmienky vzdala.
Francois LeCavalier, riaditeľ EBRD pre Česko, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko, včera povedal, že nad finančným vstupom do D1 banka uvažuje. No zatiaľ nevie, akú sumu by bola ochotná poskytnúť. Na otázku, či bude banka chcieť štátnu záruku, LeCavalier odpovedal: „Banka nebude komentovať potenciálne komerčné podmienky, za akých by bolo financovanie možné."
Premiér chce hlavne stavať
Či by ďalšie záruky odklepol rezort financií, sa včera nepodarilo zistiť. Štátny tajomník rezortu František Palko si však ešte v júli pochvaľoval R1, pretože „samotná výstavba nezaťaží jednak deficit rozpočtu a nezaťaží ani verejný dlh, lebo investor na seba preberá tak riziko výstavby, ako aj riziko dostupnosti".
Podľa vtedajších Palkových vyjadrení to boli dve z troch rizík, ktoré umožňovali, aby bol projekt financovaný mimo verejného sektora a nebude si vyžadovať ani štátnu záruku. Štátnou zárukou vo výške 800 miliónov eur (zhruba 24 miliárd korún) sa teraz situácia mení.
Keď sme sa včera pýtali, či a prečo zmenil názor na záruky premiér, dozvedeli sme sa od hovorcu Úradu vlády Branislava Ondruša, že „prioritou predsedu vlády je, aby sa stavali diaľnice". S otázkami odporučil SME na rezort dopravy a financií.
Celkovo môžu súkromné úseky D1 vyjsť takmer za 30 rokov na 7,8 miliardy eur.
