Zadlženosť Slovenska sa v tomto roku môže zvýšiť o tretinu

BRATISLAVA. Verejný dlh v pomere k hrubému domácemu produktu (HDP) sa v tomto roku môže v SR výrazne zvýšiť. Vyplýva to z odhadu ekonómov, ktorých oslovila TASR. Na konci minulého roka sa výška verejného dlhu v pomere k HDP pohybovala približne na úrovni 28 % HDP. Vladimír Baláž z Prognostického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) pripúšťa, že by sa jedno z maastrichtských kritérií mohlo zvýšiť až o tretinu.

"Vládou predpokladaný deficit verejných financií je na úrovni 6 % HDP. Kontrakcia HDP sa očakáva na úrovni 4 - 6 %. Kombinácia oboch čísel indikuje, že relatívny objem dlhu v pomere k HDP môže narásť o 10 - 12 %.

Presnejšie číslo bude možné odhadnúť až ku koncu roka, keď bude zrejmý vývoj v oblasti príjmov štátneho rozpočtu, Sociálnej poisťovne, zdravotných poisťovní ako aj miest a obcí," povedal pre TASR Baláž. Výrazný rast zadlženosti krajiny očakáva aj hlavný analytik Volksbank Slovensko Vladimír Vaňo. Podľa jeho odhadu by na začiatku roka 2010 mal byť pomer dlhu k HDP viac ako 33 %, čo však stále nie je kritické číslo.

Dlh sa môže predražiť

"Vďaka predošlým rokom kombinácie znižovania deficitu verejných financií a zvlášť silného ekonomického rastu je verejný dlh na Slovensku relatívne nízky pri porovnaní s krajinami, ktoré majú porovnateľný rating," vyhlásil pre TASR Vaňo. Len polovica krajín s áčkovým ratingom má pomer verejného dlhu k HDP nižší ako 39 %.

Rast zadlženosti však môže mať už v budúcom roku neželané dôsledky pre krajinu v podobe horších podmienok na prefinancovanie rozpočtových schodkov na zahraničných trhoch. Banky budú pri nákupoch štátnych dlhopisov oveľa opatrnejšie ako v minulosti. "Vážnejšia než očakávaná tohtoročná recesia vedie k väčšiemu než očakávanému deficitu verejných financií členských krajín eurozóny. Znamená to, že v najbližšom období možno očakávať zvýšenie objemu ponuky nových emisií štátnych dlhopisov, pričom na strane dopytu možno očakávať väčšiu zdržanlivosť," zdôraznil Vaňo.

To môže viesť k vyšším rizikovým prirážkam, a tým aj drahšiemu prefinancovaniu dlhu. Podľa Baláža vyššie zadlženie zároveň znamená aj vyššie výdavky na splácanie dlhu v budúcnosti. "Vo verejných rozpočtoch tak zostane menej peňazí na rozvojové investície v podobe výdavkov na školstvo, vedu, kultúru, či infraštruktúru," dodal Baláž.