EKONOMIKA.SME.SK
Poplatky kvalitnú pôdu nezachránia

Za tri mesiace sa za záber poľnohospodárskej pôdy vybralo len niečo vyše deväť tisíc eur. Nízky výber  bráni rezort  výnimkami novely, či dovybavovaním starých žiadostí. Podľa opozície je spoplatnenie len ďalšou prekážkou pre investície v čase krízy.

BRATISLAVA. Tí, čo chcú stavať mimo územia obce  - teda na ornej pôde - musia od začiatku tohto roka za každý zabratý meter zaplatiť. Hovorí to novela zákona o ochrane pôdneho fondu z júla minulého roka. Práve tá mala nasmerovať záujemcov o výstavbu z najúrodnejších pôd na menej kvalitné.

Zdá sa však, že v praxi zámer nevychádza. Napriek znovuzavedeniu poplatkov, zrušených v roku 2004, investorov stále najviac lákajú pozemky v Bratislavskom, Trnavskom a Nitrianskom kraji. Teda tie s najkvalitnejšími pôdami.

O tom, kde sa investor rozhodne stavať, totiž rozhoduje skôr lokalita a prístupnosť k pozemku ako kvalita pôdy.

Poplatky sú v čase krízy zbytočné

Opätovné zavedenie poplatkov za záber pôdy sa nepozdáva poslancom opozície. „Bolo to absolútne zbytočné opatrenie, ktoré len vytvorilo ďalšiu prekážku investorom," povedal poslanec za SDKÚ Ivan Štefanec. Poplatky podľa neho totiž odradili investorov vo všetkých lokalitách, nielen v tých s najúrodnejšími pôdami. Novela tak mala podľa neho negatívny dosah aj na zamestnanosť.

Za zbytočné považuje tieto poplatky aj Ján Majerský zo Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska. „Myslím si, že táto legislatívna úprava nie je potrebná, lebo súčasné legislatívne nástroje, ktoré majú obce a mestá prostredníctvom svojich územných plánov, postačujú na ochranu kvalitnej pôdy," povedal. Pri zábere kvalitnej pôdy by investor mal však poskytnúť adekvátnu náhradu, dodal. Sám však záťaž poplatkov ešte nepocítil, zákon totiž prišiel v čase krízy, ktorá dala červenú viacerým stavebným projektom.

Dôvod na poplatky v čase krízy nevidí ani nezávislý poslanec Zsolt Simon. Zákon podľa neho cielene znevýhodňuje ľudí v niektorých regiónoch: „Keď chce niekto stavať v Bratislavskom kraji či na trnavskej tabuli, tak za to, čo zaplatí na poplatkoch za vyňatie pôdy, má už postavené základy stavby v Ružomberku."

Preto sa niektorí investori snažia zákon obísť cez zníženie bonity pôdy. Ak uspejú čo len o jednu triedu nadol, môžu ušetriť tri eurá na štvorcový meter. Za vyňatie pol hektára najkvalitnejšej pôdy sa tak dá ušetriť aj 15­tisíc eur, hoci pôvodne by to vyšlo na 75­tisíc eur (vyše 2,25 milióna korún).

Okrem toho súčasná podoba zákona má toľko výnimiek, že sa stal nefunkčným a najúrodnejšiu pôdu veľmi nechráni, upozornil Simon: „Každý sa ho snaží nejako obísť."

Ak sa totiž investorovi podarí presvedčiť vládu, že jeho stavba je vo verejnom záujme, či stavať pod hlavičkou tej ktorej obce, môže zabrať aj tú najkvalitnejšiu pôdu úplne bez poplatkov. Rovnako je to pri rodinných domoch so záberom pod tisíc  štvorcových metrov, ale aj  pri diaľniciach či v takzvaných výnimočných prípadoch, keď stavbu odsúhlasí vláda.

Niektorí však boli ešte šikovnejší a o vyňatie pôdy požiadali už vlani - teda pred zavedením poplatkov. Aj keď povolenie dostanú až teraz, platiť nebudú.

Za poplatkami si stoja

Kompetentní si však za poplatkami stoja. Vybrané peniaze majú byť podľa rezortu pôdohospodárstva „použité spätne v rezorte pre výkon opatrení na ochranu vlastností pôdy". Za prvý štvrťrok znovuspoplatnenia záberu pôdy však pribudlo do štátneho rozpočtu len niečo vyše deväťtisíc eur (vyše 271­tisíc korún).

Nízku sumu bráni ministerstvo práve dovybavovaním žiadostí z minulého roka - teda ešte bez poplatku, ale aj výnimkami zo zákona. Až 80 percent žiadostí totiž spadá pod niektorú z nich, tvrdí rezort pôdohospodárstva. Oproti vlaňajšku okrem toho klesol takmer o tretinu aj počet žiadostí na záber - niektorí investori sa na poplatky pripravili dopredu, na iných zatlačila kríza. To, či odvody za záber pôdy plnia svoju úlohu - teda chráni najúrodnejšie pôdy, bude rezort analyzovať po šiestich mesiacoch od účinnosti novely.