Upozorňujú ho, že zbytočne naťahuje čas a odkladá prijímanie opatrení, ktoré by mohli pomôcť ekonomike aj ľuďom.
BRATISLAVA. Vláda sa zatiaľ nechystá zverejniť, kde vidí ekonomiku, v akom stave sa nachádza tohtoročný rozpočet a aké sú jeho vyhliadky. Ministerstvo financií totiž až do júna nechce prerábať predpovede na vývoj ekonomiky, na ktorých stoja príjmy rozpočtu, najmä dane. Oficiálna prognóza pre ekonomiku od ministerstva stále ráta s rastom nad dve percentá, hoci Národná banka nedávno oznámila, že nás nečaká rast, ale prepad o vyše dve percentá. Ekonómovia aj bývalí ministri hovoria, že od vlády je takéto vyčkávanie nezodpovedné.
Naťahajú čas
Ak by ministerstvo predpovede zmenilo, muselo by priznať, že už niet z čoho rozdávať, lebo rozpočet je v troskách, ako už dávno nie. Vláda by musela radikálne znížiť štátne výdavky napriek tomu, že je rok pred voľbami a bolo by to nepopulárne.
Vyčkávaciu taktiku, že možno sa to zlepší a nepopulárnym krokom sa bude dať vyhnúť, už nekritizujú len ekonómovia a opozícia. Kritické hlasy sa ozývajú aj z radov koaličných ekonómov. Bývalý minister financií a europoslanec za HZDS Sergej Kozlík hovorí, že v júni, keď vláda plánuje zmeniť prognózy, síce bude jasnejšie, aká je reálna situácia rozpočtu, no v krízovom čase by vláda podľa neho mala konať skôr.
Myslí si, že na ministerstve sa „spoliehajú aj na to, že o pár mesiacov sa to zlepší a rozpočet nebude v takom zlom stave ako v súčasnosti a nebudú musieť robiť nepopulárne opatrenia, čo nie je správne," povedal Kozlík. Podľa neho treba prehodnotiť rozpočet čo najskôr, aby sme vedeli, na čom sme. „Zbytočne strácame čas. Neskôr by sa mohlo ukázať, že bude treba prijímať razantné opatrenia," dodal.
Ak aj vláda rozpočet v dohľadnom čase neprepočíta, mala by konať. Kozlík odporúča znížiť DPH na potraviny a iné tovary dennej spotreby. Očakáva od toho, že ľudia by chodili do pohraničných oblastí nakupovať menej.
Zároveň vláde vyčíta, že málo šetrí a vzhľadom na krízu je priveľmi štedrá. Napríklad v tom, že železničnému prepravcovi Cargo dala úver vyše 160 miliónov eur napriek tomu, že je malá šanca, že peniaze sa niekedy vrátia. „Zdržanlivosť vlády v míňaní verejných financií by mohla byť výraznejšia, ako je," povedal Kozlík. Za zbytočne vyhodené peniaze považuje dotáciu na šrotovné.
Za neochotou ministerstva prepočítať rozpočet a ukázať, ako na tom v skutočnosti verejné financie sú, vidí poslanec SDKÚ a Počiatkov predchodca Ivan Mikloš „bezradnosť, neschopnosť a nezodpovednosť vlády, ktorá si zatvára oči pred problémom".
Čím neskôr ministerstvo financií prepočíta a zverejní, ako na tom rozpočet je, tým vyšší bude podľa Mikloša deficit. Ak sa potom bude škrtať, bude to bolestivejšie. Podobne ako napríklad v Maďarsku. Tam dlhodobo zakrývali, že ekonomika aj rozpočet sú na tom zle, teraz vo verejnej sfére zmrazujú mzdy, rušia 13. platy a obmedzujú aj 13. dôchodky.
„Meškajú opatrenia, ktoré by reagovali aj zreálnením príjmov, ale aj znížením výdavkov najmä takých, ktoré nie sú nevyhnutné a ekonomike nepomáhajú," povedal Mikloš.
Poslovia dobrých správ
Analytik inštitútu Iness Radovan Ďurana nevidí dôvod, aby vláda čakala so zmenou svojich ekonomických predpovedí až do júna. „Zodpovedná vláda by prezentovala jasný plán šetrenia s cieľom obmedziť schodok, doteraz nebol taký zverejnený," povedal Ďurana.
Podľa ekonóma inštitútu Ineko Petra Goliaša je za odkladaním úpravy rozpočtu to, že vláda nechce byť poslom zlých správ.
„Ak by upravila rozpočet, musela by priznať, že buď zvýši náš dlh, alebo priškrtí výdavky. To by ju mohlo v očiach verejnosti poškodiť, čo pred blížiacimi sa voľbami nechce dopustiť," povedal Goliaš. Kríza vládu zrejme neprinúti škrtať, lebo sa blížia voľby. „Potichu bude zvyšovať náš dlh a spoliehať sa, že kríza sa čoskoro skončí." Ak sa však len tak skoro neskončí, čo je pravdepodobné, prídu na rad škrty. „Ale až po voľbách," myslí si Goliaš.
Autor: Ľuboš Jančík
