Všeobecná už naozaj vyschýna

Všeobecná zdravotná poisťovňa  má problém s hotovosťou. Mala predložiť ozdravný plán. Úrad to však od nej nežiada.

BRATISLAVA. Všetky zdravotné poisťovne majú pre krízu výpadky v príjmoch a očakávajú výraznejšie straty. Preto  nezvyšujú zdravotníkom platby ani o infláciu, predbežne zostávajú na sumách z minulého roka.

Niektoré sú však na tom horšie ako ostatné. Dá sa tak usudzovať z toho, že sa bránia prezradiť, koľko hotovosti mali v marci priemerne na účte a akú majú platobnú schopnosť podľa systému platného do konca minulého roka.

Od januára platí nový spôsob preukazovania platobnej schopnosti, podľa analytikov je však výrazne miernejší ako ten starý. Sú presvedčení o tom, že ho ministerstvo „zmiernilo na kľúč" práve pre Všeobecnú zdravotnú poisťovňu (VšZP). Tá sa totiž celý minulý rok pohybovala na hrane troch percent, čo bola zákonom stanovená minimálna hranica, v priemere ju mala 3,33 percenta. „Ani v jednom mesiaci neklesla pod zákonom stanovenú hranicu," zdôraznil riaditeľ sekcie ekonomiky a prevádzky VšZP Viktor Očkay.

Štátne poisťovne mlčia

Akú však majú platobnú schopnosť dnes? Podľa starého systému to odmietajú prezradiť. „VšZP dodržiava platobnú schopnosť v zmysle zákona," tvrdí hovorkyňa tejto poisťovne Petra Balážová.

Od januára sa platobná schopnosť preukazuje ako nulové záväzky po lehote splatnosti, ktorá nesmie prekročiť tridsať dní. Pritom samotná VšZP má s niektorými zariadeniami dohodnutú lehotu 45 dní. Takto to najväčšia poisťovňa deklarovala aj Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Tomu to stačí, hoci zákon hovorí jasne - do 30 dní.

Vypočítať pritom platobnú schopnosť podľa starých metodík nie je ťažké. Čísla dodali SME všetky súkromné poisťovne, čiže Dôvera, Union aj Apollo.

Dôvera mala za február platobnú schopnosť podľa starých metód 8,14 percenta, Union 19,50 percenta a Apollo takmer 21 percent. Druhá štátna poisťovňa Spoločná zdravotná poisťovňa na otázky neodpovedala.

Rezerva musí byť. Aj v kríze

Podľa analytika zdravotníckeho think-thanku HPI Petra Pažitného trojpercentnú hranicu platobnej schopnosti spĺňa iba tá poisťovňa, ktorá má na svojom účte každý deň rezervu minimálne na 12 dní. To znamená, že VšZP by mala mať denne na účte minimálne 66 miliónov eur.

Podľa údajov, ktoré poisťovňa postupne zverejňuje, takouto sumou v poslednom období nedisponuje. Najviac sa ich hotovosť pohybovala na úrovni okolo 20 miliónov eur. Aj to len v čase výplat, teda aj splatnosti poistného. „V priemernom stave je to 4,5 až päť miliónov eur," povedal na pondelňajšej tlačovej konferencii zástupca poisťovne Očkay.

VšZP odmietla dodatočne zverejniť priemernú sumu za marec. Jej mesačný priemer na úrovni päť miliónov eur nepostačuje pokryť ani ich jednodňovú rezervu. Podľa Pažitného má totiž Všeobecná denné výdavky asi 5,5 milióna eur.

Kompetentní sa však tvária, že sa nič nedeje. „Hodnotenie denného zostatku na účte nepovažuje úrad za relevantné z hľadiska vyhodnocovania platobnej schopnosti VšZP," povedal hovorca Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou Milan Michalič.

Minister zdravotníctva Richard Raši zase na margo hotovosti VšZP pre Pravdu povedal: „Vítame, že si na účte v čase krízy netvorí rezervu, ale s peniazmi stále pracuje a opätovne ich vracia do systému."

Analytici majú na to iný názor. „Minimálna suma na účte musí byť každý deň aspoň na úrovni týždňovej rezervy (pre VšZP to znamená 38,5 milióna eur). Nižšia rezerva ako jednodňová je neprijateľná," povedal analytik INEKO Peter Goliaš.

Podľa Pažitného nemôže takú vetu ako minister Raši povedať žiadny zodpovedný manažér.

Súvisiace články:

• + Raši je pripravený naliať peniaze do VšZP
• + Populisti, pozor!