Vláda považuje zníženie poplatkov v druhom pilieri za pomoc ľuďom v čase krízy. Parlament bude o ňom preto hlasovať už v utorok. V navrhovaných zmenách sú rozpory.
BRATISLAVA. Premiér pretlačil, že o poplatkoch pre dôchodkové spoločnosti sa bude rokovať už v utorok. No ani po včerajšku nie je celkom jasné, ako sa budú po novom počítať z výnosu. Isté je len to, že fixný poplatok za správu fondov sa zníži z 0,065 percenta na 0,025 percenta mesačne z hodnoty majetku vo fonde.
Protikrízový návrh
Rýchlosť, akou sa má o poplatkoch rozhodnúť, premiér zdôvodnil tým, že ide o protikrízové opatrenie. Dôchodkové spoločnosti to vidia inak. Považujú to za pomstu za to, že sa nechceli podieľať na prípadnej kampani, ktorej cieľom by bolo „vypudenie 300-tisíc sporiteľov z druhého piliera". Premiér to mal navrhnúť aj na utorkovom večernom stretnutí s akcionármi DSS, no tie to odmietli.
Faktom je, že vláda v štátnom rozpočte na tento rok počíta s tým, že z druhého piliera vystúpi 106-tisíc sporiteľov, vďaka čomu by v tomto roku chcela získať asi 330 miliónov eur.
Šéf sociálneho parlamentného výboru za HZDS Jozef Halecký pripustil, že až taký akútny tento zákon nie je. Tvrdí, že návrh treba analyzovať. „Aj keď sa zmena poplatkov očakávala, treba sa pozrieť na to, či návrh nemôže byť pre DSS likvidačný a do akej miery ich motivuje na to, aby zhodnotenie úspor bolo čo najvyššie." Halecký včera pripustil, že viac sa mu pozdáva model Národnej banky. Tá navrhla zníženie fixného poplatku na 0,047 percenta mesačne z majetku fondu. „Najprv sa poplatok mohol znížiť o tretinu, ako to navrhla NBS a napríklad po dvoch, troch rokoch o ďalšiu tretinu. Navrhované zníženie poplatkov je dosť radikálne," povedal Halecký.
Národná banka ešte aj v piatok analyzovala, aký vplyv môžu mať nové čísla pre DSS. Poslankyňa za SMK Klára Sárközy hovorí, že takýto návrh nemá s krízou nič spoločné. V pôvodnom návrhu sa totiž účinnosť navrhovaných zmien navrhuje od 1. januára 2010.
Poplatky, ktoré DSS inkasujú, sú ich jediným príjmom. Z nich platia vlastnú správu vrátane miezd a rovnako poplatky spojené s obchodovaním. Teda depozitárnej banke, brokerom, burzám za vyrovnanie obchodov a podobne. Ak sa podľa advokáta Radovana Palu zmenia poplatky tak, že znemožňujú zisk, ako je to pri zdravotných poisťovniach, je to poškodenie investície. „Neviem posúdiť, nakoľko je návrh taký, že ide o zásadnú zmenu. Bol by z toho ťažký spor. Jeho výsledok by závisel od toho, nakoľko je to opatrenie likvidačné alebo nie."
„DSS platia z poplatkov svoju správu. Ak sa neprimerane znížia, dá sa povedať, že je to vyvlastnenie v prenesenom význame. Nemyslím si, že to akcio〜nári nechajú bez povšimnutia," hovorí advokát Tomáš Kamenec.
„DSS budú musieť prehodnotiť svoje vyhliadky na vyrovnanie nákladov, ktoré mali pri vstupe na trh a ktoré sa im mohli vrátiť v horizonte viac než desiatich rokov. Nedá sa vylúčiť, že sa niektorá spoločnosť po prepočítaní finančných výhľadov rozhodne svoje investície získať naspäť skôr, napríklad odpredajom svojich fondov finančne silnejšej DSS," predpokladá Martin Chren z Nadácie F. A. Hayeka.
Návrh s otáznikmi
Výklad navrhovaných zmien nie je jednoznačný. Podľa návrhu zákona sa totiž bude porovnávať aktuálny mesačný priemerný výnos s výnosom spred piatich rokov. Ak bude aktuálny výnos vyšší, DSS si bude môcť vyplatiť z neho poplatok 5,6 percenta, ale najskôr o päť rokov. No zároveň sa bude sledovať, či DSS dodržiava takzvané benčmarky. Sú to základné porovnávacie hodnoty, môže to byť akciový index, zahraničný penzijný fond a podobne. „Tak, ako je to dnes nastavené, sa môže stať, že aj keď DSS majetok zhodnotí, môže dostať od regulátora sankciu, lebo nedodržiava benčmark," povedal Ivan Barri z Asociácie DSS.
Aj keď ministerstvo financií presadilo vo vláde vlastnú alternatívu, Počiatkov rezort sa teraz k nemu nechce vyjadrovať. Tvrdia, že druhý pilier je v kompetencii ministerstva práce. „Ministerstvo práce v súčasnosti pripravuje materiál, ktorý sa budúci týždeň pokúsi zrozumiteľnou formou odkomunikovať verejnosti," povedal včera hovorca rezortu Michal Stuška.
