Ani pondelkový balíček nemusí byť posledný. Premiér Robert Fico včera prisľúbil väčšiu pomoc živnostníkom
Pomôcť nám majú tri záchranné kolesá
Vláda novelizuje osem zákonov, aby pomohla ľuďom, ale aj firmám prežiť hospodársku krízu s čo najmenšou ujmou.
BRATISLAVA. Už o necelý mesiac by sme mali pocítiť, ako budú v praxi fungovať opatrenia z troch protikrízových balíčkov.
S tým prvým prišla vláda už vlani v novembri, bol však príliš všeobecný. Do konkrétnych opatrení ho preto rozpracúvala postupne. Sociálne opatrenia na podporu zamestnanosti prijal vládny kabinet začiatkom februára v druhom balíku. Tretí protikrízový balíček zameraný najmä na dane a na zlepšenie finančných tokov vo firmách vláda prijala v pondelok na mimoriadnom rokovaní. To inicioval premiér, aby zákony mohli poslanci schváliť v skrátenom legislatívnom konaní tento mesiac. Väčšina opatrení by mala totiž začať pomáhať v boji proti kríze už od marca. Platiť by mali do konca roka 2010.
Ministerstvo financií doteraz nevyčíslilo, koľko by všetky navrhnuté opatrenia stáli štát. Pôvodne premiér hovoril o 10-miliardovom balíčku (332 miliónov eur). Podľa doteraz zverejnených odhadov by to malo stáť rozpočet verejných financií iba v tomto roku podstatne viac. Podľa opozičného zástupcu v Rade pre hospodársku krízu Vladimíra Tvarošku, ak opatrenia budú príliš drahé, „zaplatia" to samosprávy. Dostanú totiž menej z výberu z daní z príjmov zamestnancov a živnostníkov.
Hovorca rezortu financií Miroslav Šmál včera odmietol, že by výdavky na protikrízové opatrenia mali ísť na úkor zvýšenia deficitu verejných financií. Konkrétne čísla by mal predložiť rezort rade pre krízu dnes.
Marcová výplata poteší
Viac peňazí by opatrenia mali priniesť zamestnancom. Už v apríli by väčšina z takmer 2,5 milióna pracujúcich mala dostať na účet o 9,36 eura (282 korún) viac ako doteraz. Vláda totiž rozhodla o zvýšení nezdaniteľnej časti hrubej mzdy.
Tým, ktorí zarábajú približne toľko, koľko je minimálna mzda (295,5 eura, teda 8900 korún) a nemôžu naplno využiť nezdaniteľné minimum, vláda pridá ešte necelé dve stovky korún mesačne. Spolu by si tak mali nízkopríjmoví zamestnanci prilepšiť mesačne o 15,27 eura (460 korún).
Vláda chce motivovať ľudí, ktorí prídu o zamestnanie, aby začali podnikať. Ak budú aspoň tri mesiace nezamestnaní a založia si živnosť, bude za nich platiť niekoľko mesiacov odvody. To sa veľmi nepáči už Ani pondelkový balíček nemusí byť posledný. Premiér Robert Fico včera prisľúbil väčšiu pomoc živnostníkom existujúcim živnostníkom. Premiér sa s ich zástupcami preto včera dohodol, že vláda bude hľadať riešenie aj pre nich. „Budeme sa musieť pozrieť na to, či nevieme prijať obdobu toho, čo sme prijali v prípade zamestnancov. Za tých bude štát platiť počas obdobia 60 dní odvody, ak pôjdu na 60-percentnú mzdu domov," povedal Fico.
Premiér včera pripustil, že odvody nemusia byť nadviazané na minimálnu mzdu. „Súhlasím s tým, že nie je dobré, ak zvyšovanie minimálnej mzdy, na ktorom nám záleží, komplikovalo situáciu ľuďom, ktorí s tým nemajú nič spoločné. Možno je vhodný čas sa k tomu vrátiť," reagoval premiér na požiadavku živnostníkov odpojiť výpočty odvodov od minimálnej mzdy.
Vláda v spolupráci s odborníkmi postupne dopĺňa balíčky opatrení. Je teda možné, že v najbližších dňoch navrhne ďalšie možnosti riešenia krízy.
Nespokojnosť z praxe
Nižšie dane vďaka možnosti odpisovania drahšieho hnuteľného a nehnuteľného majetku by mali platiť aj podnikatelia.
Napriek pozitívnym správam však ľudia z praxe poukazujú na to, že navrhnuté opatrenia im môžu aj uškodiť. „Posunutie predkladania daňového priznania právnických osôb z konca marca na koniec júna 2009 má úplne negatívny reálny dosah na celú podnikateľskú sféru," povedal Pavel Vilém, generálny riaditeľ firmy Slovpump-Trade zo Závadky nad Hronom.
Podnikatelia napríklad vo svojich podnikateľských zámeroch počítali s tým, že im štát vráti preplatky na dani už na jar. Posunutím podávania daňových priznaní ich však dostanú o niekoľko mesiacov neskôr. Výsledkom bude, že podnikateľom vláda, napriek svojim snahám, zadrží časť finančných prostriedkov.
Vláda doteraz schválila tri balíčky opatrení na boj proti hospodárskej kríze. Prvý – všeobecný - schválila ešte minulý rok na jeseň. Druhý – sociálny – schválila minulý týždeň a tretí – primárne daňový – schválila v pondelok. Teraz o nich rozhoduje parlament, aby mohli byť účinného od 1.marca.
Zamestnanec
Zvýšenie nezdaniteľného minima na daňovníka - zvýši sa časť mzdy, ktorá nepodlieha dani zo súčasných asi 3435 eru na 4026 euro ročne. Zároveň sa zvýši zamestnanecká prémia pre tých, ktorí nemôžu naplno využiť celé nezdaniteľné minimum, na približne 15,27 eur. Na účet im vyššia mzda príde prvý krát v apríli (platí aj pre živnostníkov, ktorí to ale zväčša pocítia až budúci rok pri podaní daňového priznania za tento rok)
Príspevok na dochádzku za prácou - Príspevok sa zvýši najmä pri dochádzke za prácou na kratšie vzdialenosti. Priemerná výška príspevku bude 103,57 eur.
Nezamestnaný
Príspevok na podporu založenia živnosti - štát bude 2 roky prispievať na zdravotné poistenie a po uplynutí 18 mesiacov maximálne pol roka na sociálne poistenie. Podmienkou sú aspoň tri mesiace v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberanie dávky v hmotnej núdzi
Podpora zamestnávania v sociálnom podniku - môžu vznikať v každom regióne. Ak ho založí obec alebo samospráva, môže si v ňom nájsť akýkoľvek nezamestnaný evidovaný na Úrade práce.
Príspevok k mzde zamestnanca - štát prispeje sumou 22% z priemernej mzdy počas jedného roka tým zamestnancom, ktorá dostávali dávky v hmotnej núdzi a boli evidovaní na Úrade práce aspoň tri mesiace a sami si nájdu prácu. Podmienkou je aj hrubá mesačná mzda najvia 14,7 násobok životného minima.
Živnostník
Dodatočné paušálne uplatňovanie nákladov pohonných látok - Nebude povinnosť viesť knihu jázd, iba počiatočný a konečný stav kilometrov. Odpočítať si budú môcť 80% z nákladov. Pocítia to v daňovom priznaní za rok 2009
Daňové odpisy - možnosť jednorázovo pri nákupe odpísať hmotný investičný majetok v hodnote 50-tisíc korún (1660 eur), doteraz je to len do 30-tisíc korún (990 eur). A nehmotný investičný majetok do výšky 70-tisíc korún (2323 eur), doteraz len do výšky 50-tisíc korún (1660 eur).
Podnikateľ/Zamestnávateľ
Príspevok na podporu udržania pracovných miest - štát prispieva maximálne počas 60 kalendárnych dní v roku, tomu zamestnávateľovi na povinné odvody, ktorý zachová pracovné miesta aj v prípade vážnych prevádzkových dôvodov a zamestnancom v určitých dňoch poskytuje náhradu mzdy vo výške najmenej 60%.
Príspevok na podporu vytvorenia nového pracovného miesta - štát počas 12 mesiacov prispeje zamestnávateľovi na vytvorenie nového pracovného miesta. V Bratislavskom kraji vo výške 15% z celkovej ceny práce, v ostatných krajoch 30%.
Skrátenie lehoty na vrátenie preplatkov DPH - z doterajších 60 dní na 30 dní, pre tých ktorí platia DPH mesačne a nemajú žiadne dlhy voči štátu
Úvery pre podnikateľov - štát sa zaručí za 55% z výšky úveru pre podniky so zamestnancami do 100 ľudí, ide o úvery maximálne do 1 milióna eur.
Stimuly pre podporu podnikania - znižujú sa hranice pre priznanie štátnej podpory a rozširuje sa okruh poberataľov aj na menšie firmy. V okresoch s nezamestnanosťou vyššou ako 12% môžu podnikatelia čerpať stimuly už pri nákupe majetku v hodnote od 3,3 milióna eur, doteraz to bolo až od 6,6 milióna eur.
Aké opatrenia vám v prijatých balíčkoch chýbajú?
Juraj Karpiš, analytik INESS
Znižovanie odvodov. Na rozdiel od PPP projektov by okamžite poskytlo zdroje podnikom, pomohlo by aj najslabšie platenýmpracujúcim, na ktorých balíčky zabúdajú. Chýba mi zníženie či odstránenie minimálnej mzdy, ktorú si dnes nemôžeme dovoliť.
Eugen Jurzyca, riaditeľ INEKO
Zefektívneniesociálnej siete. Ústavný zákon o pokrízovej konsolidácii verejných financií. Alternatívny rozpočet verejných financií pre prípad recesie. Záväzok vlády neútočiť na podnikateľov, ani na zahraničných. Zahraničný kapitál a dopyt nenahradíme domácim, ani keby sme sa zadlžili na sto rokov. Zverejnenie zmlúv s víťazmi tendrov. Evidentná tendencia vytvárania skrytých deficitov je pre budúcnosť Slovenska smrteľne nebezpečná. Zníženie odvodov, napríklad zavedením minima oslobodeného od platenia odvodov, podobne ako funguje nezdaniteľné minimum.
Jozef Špirko, viceprezident Republikovej únie zamestnávateľov
V záujme udržania zamestnanosti a konkurencieschopnosti podnikov treba znížiť odvodové zaťaženie a spružniť trh práce zlepšením Zákonníka práce.
Peter Masár, prezident Slovenského živnostenského zväzu
Zvýšenie hranice pre povinnú registráciu podnikateľa ako platcu DPH k úrovni z minulého roka. Živnostníkov treba podporiť plošným znížením odvodov, napríklad počas nasledujúcich dvoch rokov. Oddeliť platenie odvodov od minimálnej mzdy a nadviazať ho na životné minimum či priemernú mzdu.
streda 11. 2. 2009 | Katarína Ragáčová, Marianna Onuferová
Článok bol uverejnený v tlačenom vydaní SME. (Predplaťte si SME cez internet.)
© 2009 Petit Press. Autorské práva sú vyhradené a vykonáva ich vydavateľ. Spravodajská licencia vyhradená.
Súvisiace články:
Ďalšie odkazy:

Foto: Ilustračné - ČTK

- 4 hodiny
- 24h
- 3dni
- 7dní
- Gréci vybrali z bánk za jeden deň najmenej 700 miliónov eur 9 672
- Podľa šéfky MMF treba rátať s odchodom Grécka z eurozóny 3 946
Mobil budeme ako peňaženku používať už čoskoro 3 386
Jahnátek podal pre potravinovú pomoc trestné oznámenie 2 602- Najväčší dopyt po nájmoch je koncom leta 1 086
- Cestovky sa chystajú na odchod Grécka z eurozóny 801
- Hollande a Merkelová: Chceme Grécko v eurozóne 760
- Slovensko si stále drží rast, Česi prehĺbili recesiu 736
- Vklad s úrokom vopred prináša slabší výnos 650
- O eure rozhodne najbližších 48 hodín 594























