Sociálne podniky zvýhodnia

Vláda zľavuje z kritérií pre sociálny podnik. Ten môže vzniknúť v každom okrese, a ak ho založí obec alebo samospráva, môže zamestnať ľudí bez práce.

BRATISLAVA. V štátom dotovanom sociálnom podniku, ktorý od marca môže vzniknúť v ktoromkoľvek okrese, už nemusí byť zamestnaný ani jeden znevýhodnený uchádzač o prácu. Ak ho totiž založí obec alebo samospráva, môže v ňom zamestnať v podstate akýchkoľvek nezamestnaných z úradu práce. Ide o jednu zo zmien, na ktorej sa v pondelok dohodla vláda. Potvrdiť to musí ešte parlament.

Podľa exministra práce Ľudovíta Kaníka zmeny smerujú k tomu, aby sa pod pláštikom „sociálny podnik" vytvárali úplne normálne podniky, akurát s výraznou dotáciou štátu.

Pravidlá sa uvoľňujú

Dnes platí, že sociálne podniky musia z celkového počtu pracovníkov zamestnať aspoň 30 percent znevýhodnených uchádzačov o prácu. Sú to napríklad ľudia nad 50 rokov veku, mladí ľudia, ktorí si nenašli prácu do dvoch rokov od skončenia školy, dlhodobo nezamestnaní či ľudia, ktorí prišli o prácu z organizačných dôvodov. Sociálne podniky môžu pritom vznikať iba v okresoch, v ktorých je priemerná miera evidovanej nezamestnanosti vyššia, ako je priemer za celé Slovensko.

Vláda však v prípade sociálnych podnikov založených obcou alebo samosprávou v požiadavkách poľaví. Stačí, ak zamestnajú ľudí evidovaných na úrade práce bez ohľadu na dôvod prepustenia. Pre iných zakladateľov sociálnych podnikov takéto zvýhodnenie neplatí. „Nemení sa však nič na tom, že sociálny podnik, ktorý chce získať príspevok, musí podpísať dohodu s príslušným úradom práce," hovorí právnik Radovan Pála.

Štát už nebude trvať na tom, koľko majú štátom zvýhodnené podniky vracať späť do firmy z vytvoreného zisku. V súčasnosti platí, že aspoň 30 percent zo zisku majú použiť na zlepšovanie pracovných podmienok alebo na vytváranie nových pracovných miest. Od marca už nemá platiť ani to, že sociálne podniky majú znevýhodneným zamestnancom pomáhať nájsť si zamestnanie na trhu práce.

Pracovník tretieho sektora Miroslav Pollák tvrdí, že tieto podmienky iba blokovali naštartovanie sociálnych podnikov. „V praxi to väčšinou funguje tak, že už pri žiadosti o založenie sociálneho podniku musela firma preukázať, ako sa starala o svojich zamestnancov. Musela tak už rok dopredu myslieť na to, že bude chcieť založiť sociálny podnik," povedal Pollák.

Od marca sa nebude prihliadať ani na nezamestnanosť v regióne.

Beblavý: Možnosť zneužitia

Bývalý štátny tajomník Miroslav Beblavý je presvedčený, že novela nerieši slabiny sociálnych podnikov, ale odstraňuje ich silnejšiu stránku, že museli zamestnávať aj znevýhodnených ľudí na trhu práce. „Ich najväčšia slabina je, že sa vytvárajú formálne neziskové subjekty, ktoré majú konkurovať podnikateľom na trhu. No nemajú podnikateľské zázemie ani nevyhnutnosť dosahovať nejaké výsledky," povedal Beblavý. Podľa neho by mali byť zamerané na vzdelávanie, sociálnu oblasť alebo zdravotníctvo a nie na podnikanie v priemysle, čo ukazuje prax.

Na druhej strane samosprávy už nemusia cez sociálne podniky integrovať na trh práce naozaj znevýhodnených ľudí. „Cez tento politicky dobrý nástroj môže vláda poskytnúť spriazneným primátorom nástroje na dočasné vytvorenie pracovných miest.

V nich zamestnajú čerstvo prepustených ľudí, aby im tí v nasledujúcich voľbách boli vďační," povedal Beblavý.

Sociálny podnik ťahá najmä štát

BREZNO. Nezisková organizácia Horehronský sociálny podnik v Brezne začal fungovať v júli minulého roku. Podarilo sa v ňom zatiaľ zamestnať 39 ľudí vrátane manažmentu, čo je asi stotina z celkového počtu nezamestnaných v okrese Brezno.

Na celý projekt vláda vyčlenila viac ako tri milióny eur, čo je takmer 100 miliónov korún.
Manažérom sa do dnešného dňa podarilo zamestnať 34 ľudí, z toho piati sú v manažmente sociálneho podniku. Riaditeľka Zuzana Porteleky〜ová hovorí, že do konca marca v podniku pribudne ďalších 15 ľudí. To už bude konečný počet zamestnancov až do skončenia projektu.

Prevádzky ešte nevyrábajú

Horehronský sociálny podnik preinvestoval do konca minulého roku viac ako 18 miliónov korún vrátane výplaty miezd.

V drevospracujúcich prevádzkach v Polomke, kde majú vyrábať hranoly, rebríky a nábytkárske dielce a v Čiernom Balogu zamestnal 26 ľudí. Ďalšia prevádzka Strediska technických služieb v Brezne, kde zamestnajú 13 ľudí, je pred spustením.

„Prevádzky ešte neprodukujú, pretože sme ešte len nakúpili technológie. V Balogu už máme prevádzku kompletnú, sčasti pracuje aj Polomka a v tomto čase spúšťame Stredisko technických služieb v Brezne. Včera sme tam prijímali zamestnancov,“ hovorí riaditeľka.

Väčšinu príjmov podniku tvorí dotácia

Sociálny podnik sa chce na trhu presadiť vďaka dreveným montovaným domom. Ide o nový produkt, ktorý predstavia v marci.

Portelekyová však tvrdí, že ich najdôležitejšou činnosťou je školiace stredisko. Vo vzdelávacích strediskách už preškolili 76 ľudí, no riaditeľka nevie, koľko z nich sa dokázalo uplatniť na trhu.
Sociálne podniky by podľa súčasného zákona mali časť zisku použiť na vytváranie nových pracovných príležitostí.

„Momentálne sa nezaoberáme ziskom. Potrebujeme v prvom rade príjmy, aby sme zabezpečili päťpercentné spolufinancovanie projektu. Zatiaľ máme zákazky, aby sme mali tých päť percent z obratu,“ povedala Portelekyová.

Zakladanie sociálnych podnikov od začiatku sprevádzalo podozrenie z politického klientelizmu. Časť z podnikov zakladali ľudia blízki Smeru.

Daniel Vražda