BRATISLAVA.
Podľa 40 odborníkov v rámci projektu HESO, hodnotiaceho opatrenia zákonodarnej, výkonnej moci a rozhodnutia verejných inštitúcií v SR, to bolo však v treťom kvartáli zároveň jediné kladne hodnotené opatrenie.
Naopak, za najškodlivejšie z pohľadu sociálno-ekonomického rozvoja krajiny, považujú prijatie takzvaného všeobecného hospodárskeho záujmu v energetike, čo dáva štátnym orgánom právomoc priamo určovať ceny a povinnosti dodávateľom plynu a elektriny.
"Vstupovať administratívne do tvorby cien podnikateľských subjektov je podľa odborníkov veľmi nebezpečné pre celé hospodárstvo," uvádza sa v správe inštitútu Ineko, ktorý projekt HESO realizuje. Celkovo pritom dosiahol HESO rating, reflektujúci názor hodnotiacej komisie na kvalitu vybraných realizovaných opatrení, za sledované obdobie najnižšiu hodnotu od vzniku projektu v roku 2000.
Odborníci pritom negatívne vnímajú aj povolenie výstavby skládky odpadov v Pezinku štátnymi orgánmi. "A to aj napriek jej zákazu v územnom pláne obce a rozsiahlym protestným akciám občanov," dodáva Ineko.
Respondenti v rámci projektu tento krok podľa inštitútu ohodnotili ako "učebnicový príklad ignorovania názoru verejnosti štátnymi orgánmi typický pre nedemokratické režimy a ako jasne účelové rozhodnutie šité na mieru staviteľom skládky." Rovnako negatívne hodnotená bola napríklad aj novela zákona o cenách, rozširujúca možnosti štátu regulovať ceny tovarov a služieb v prechodnom období zavádzania eura.
"Stretla sa s ráznym odmietnutím u odbornej verejnosti, ktorá je toho názoru, že prechod na euro nie je žiadnym dôvodom na zavádzanie cenovej regulácie, keďže v konkurenčnom prostredí je cena tvorená dopytom a ponukou, pričom je jedno, či sa obchoduje v eurách, korunách alebo dolároch," konštatuje Ineko.
