Šramko: Kríza sa prejaví spomalením rastu HDP

BRATISLAVA. Tempo inflácie by malo podľa Národnej banky Slovenska (NBS) spomaľovať, zároveň sa však dá očakávať aj spomalenie ekonomického rastu. Konštatoval to na tlačovej konferencii po rokovaní Bankovej rady NBS, ktorá v utorok rozhodla o znížení kľúčovej sadzby v ekonomike o 50 bázických bodov, guvernér centrálnej banky Ivan Šramko.

"To vytvára predpoklady pre prispôsobenie sa úrokovým sadzbám Európskej centrálnej banky. Preto, za účelom harmonizácie úrokových sadzieb a stabilizácie ekonomiky v súvislosti s globálnou krízou, banková rada rozhodla o znížení vyhlasovaných úrokových sadzieb o 0,5 percentuálneho bodu," komentoval rozhodnutie bankovej rady Šramko.

Za zníženie základnej sadzby pritom na utorňajšom rokovaní rady z jej 10 vymenovaných členov hlasovalo 9 členov, jeden bol neprítomný.

V septembri inflácia mierne vzrástla. Podľa NBS však z dôvodu vývoja cien surovín, ako aj vzhľadom na bázický efekt minuloročného rastu cien potravín v poslednom štvrťroku, je možné očakávať v ďalších mesiacoch spomalenie jej dynamiky.

Podľa guvernéra Šramka však zníženie dopytu ako aj ďalšie faktory zatiaľ nevedú k zníženiu posledných prognóz vývoja spotrebiteľských cien. Centrálna banka tak naďalej predpokladá, že koncoročná aj priemerná tohtoročná harmonizovaná inflácia budú blízko úrovne 4 %.

Čo sa týka ekonomického rastu, podľa Šramka zatiaľ centrálna banka nezaznamenala jednoznačné signály výraznejšieho spomaľovania na Slovensku. Avšak vzhľadom na vykazované znižovanie zahraničného dopytu, tak aktuálneho ale predovšetkým očakávaného, je podľa neho možné predpokladať negatívny dopad aj na slovenskú ekonomiku.

Aktualizované odhady makroukazovateľov však napriek pôvodnému plánu centrálna banka v októbri nezverejnila, keďže harmonizuje program aktualizácii s eurosystémom, s ktorým tak bude ďalšiu makroprognózu prezentovať až začiatkom decembra. Šramko tak nové odhady ekonomického rastu konkretizovať nechcel. Napriek tomu však naznačil, že revízia ekonomického rastu v novej prognóze by sa mala týkať predovšetkým budúceho roku.

"Najmä vzhľadom na dopady súčasnej finančnej krízy na celosvetové spomalenie dopytu je možné očakávať aj spomalenie produkcie a exportu Slovenska, predovšetkým v roku 2009. To by sa malo prejaviť v spomalení dynamiky hrubého domáceho produktu," konštatoval guvernér.

NBS s platnosťou od stredy 29. októbra znižuje základnú úrokovú sadzbu o 50 bázických bodov. Úroková sadzba pre dvojtýždňové sterilizačné repotendre sa tak podľa utorňajšieho rozhodnutia Bankovej rady NBS zníži na úroveň základnej sadzby v eurozóne, teda na 3,75 % p.a. NBS zároveň rozhodla aj o zmene úrokových sadzieb pre jednodňové obchody s centrálnou bankou.

Jednodňová refinančná sadzba klesne z 5,75 % p.a. na 4,75 % p.a. a jednodňová sterilizačná sadzba sa naopak zvýši z 2,25 % p.a. na 2,75 % p.a. Úrokové sadzby NBS sa tak po utorňajšom rozhodnutí centrálnej banky menia po jeden a pol roku.

Posledné zmeny v nastavení sadzieb totiž Banková rada NBS odsúhlasila v marci a v apríli 2007, kedy v oboch prípadoch išli sadzby zhodne o 25 bázických bodov nadol. Predtým sa úrokové sadzby menili ešte v roku 2006, pričom za celý rok 2006 sa upravovali spolu štyrikrát. Posledná predvlaňajšia úprava bola v septembri, kedy centrálna banka ohlásila jednotné zvýšenie úrokových sadzieb o 25 bázických bodov.

Šramko: DSS môžu štátu pomôcť

Šramko si myslí, že peniaze v súkromných dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) nie sú ohrozené a štátu by mohli pomôcť na rozvoj ekonomiky.

autor: Silvia Pňačková

VIDEO

Šramko hovorí o spolupráci DSS a štátu

Vo vašom prehliadači chýba
flash player, ktorý treba k prehratiu videa
kliknite a nainštalujte si ho

Ďalšie videá nájdete na tv.sme.sk.

„Myslím si, že by sa dali využiť veľmi vhodne nejakou cielenou emisiou, ktorú by DSS-ky odkúpili, povedzme na financovanie diaľnic alebo iných potrieb štátu. A myslím si, že tým by boli veľmi vhodne využité,“ povedal Šramko.

Peniaze v DSS-kách považuje za atraktívne. „Máme pomerne unikátnu možnosť využiť tieto prostriedky, ktoré sú mimoriadne dlhodobého charakteru a ktoré už predstavujú veľkú hodnotu,“ uviedol Šramko.

Tvrdí, že čistá hodnota majetku v druhom pilieri dosahuje viac ako 60 miliárd korún (2 miliardy €). Podľa neho strata úspor v druhom pilieri nehrozí, hoci priznáva, že niektoré fondy v súčasnosti nezaznamenávajú výnosy. „Z pohľadu NBS systém je dobrý, systém funguje, máme dostatočné možnosti na jeho reguláciu a dohliadku. Vieme permanentne kontrolovať, či DSS-ky investujú podľa zákona. Z tohto pohľadu je systém bezpečný,“ dodal Šramko s tým, že je na každom sporiteľovi, či sa rozhodne z druhého piliera odísť alebo v ňom zostať. Podľa neho je bežné, že obchodovanie na kapitálových trhoch raz prináša výnosy, inokedy straty.

O možnej spolupráci DSS so štátom už hovoril aj premiérovi Robertovi Fico, ktorý patrí k ich najväčším kritikom. Na rokovaní vlády mu povedal, že vláda by mohla odštartovať s DSS-kami dobrú spoluprácu. Podľa neho peniaze, ktoré spravujú DSS-ky, sa dajú „veľmi prospešne použiť pre republiku“, a to najmä v období finančnej krízy, keď požičiavanie peňazí v zahraničí na 15 - 20 rokov je veľmi drahé. „Keby sa našla dobrá konštrukcia v spolupráci s DSS-kami, tak by samozrejme to mohlo byť výhodné aj pre štát,“ vyhlásil Šramko. Podľa neho z dohody by profitovali aj DSS-ky, lebo investície do štátnych dlhopisov patria medzi najbezpečnejšie.