Sociálne podniky nemusia nosiť prácu

Tomanovej zákon môže urobiť zo sociálnej pomoci bezrizikový biznis.

BRATISLAVA. Celých 800 mi­liónov korún, ktoré pridelilo ministerstvo práce takzvaným sociálnym podnikom, môže skončiť ako zisk súkromných osôb bez toho, že by zamestnali jediného človeka s reálnym problémom nájsť si prácu.

Predstavme si situáciu. Slobodný 33–ročný robotník s 13–ročnou praxou a mesačným príjmom 12–tisíc korún príde po dohode so zamestnávateľom o prácu z organizačných dôvodov. Dostane dvojmesačné odstupné. Na druhý deň sa zamestná v sociálnom podniku a nový zamestnávateľ požiada štát o príspevok, ktorý vykryje firme všetky náklady na jeho zamestnanie. Uspeje.

Nebude to pritom podvod, takýto príbeh môže byť reálny vďaka štyri mesiace platnej novele zákona o službách zamestnanosti, ktorá zároveň definuje povinnosti sociálneho podniku.

Slobodného 33–ročného robotníka s praxou, ktorý prišiel o prácu z organizačných dôvodov, zaradilo ministerstvo popri ľuďoch nad 50 rokov, mnohodetných matkách či dlhodobo nezamestnaných do skupiny znevýhodnených u­chá­dzačov o prácu. V skutočnosti však takýto človek nemusel byť nezamestnaný ani jeden deň alebo týždeň. A nemusel byť ani prepustený, odísť mohol dohodou.

Ministerstvo práce nevysvetlilo, prečo navrhlo takú voľnú definíciu znevýhodnených uchádzačov o prácu, len povedalo, že mu to umožnila európska smernica o štátnej pomoci.

„Cieľ tohto sociálneho projektu je zamestnať dlhodobo znevýhodnených ľudí, ktorí majú pomerne nízke vzdelanie, ktorí majú málo zručností,“ povedala o sociálnych podnikoch v piatok v TA3 Viera Tomanová.

Poslankyňa SDKÚ Lucia Žitňanská pripomína, že ľudia, ktorých prepustili z organizačných dôvodov, ešte nemusia byť hendikepovaní na trhu práce. „Žiada si to aj ďalšie kritérium.“

„Ak by to malo plniť účel, mohla sa k podmienke odchodu z predošlej práce z organizačných dôvodov aspoň pridať napríklad podmienka nasledujúceho pol roka bez práce,“ hovorí Radovan Pala z právnickej kancelárie e/n/w/c advokáti.

Štedré príspevky

Sociálny podnik potom môže na týchto ľudí, ktorí si robotu hľadať nemusia, lebo firmy sa im núkajú samy, dostať od štátu peniaze. Na jedného pritom môžu prvý rok dostať v súčasnosti 13–tisíc korún mesačne, druhý rok len o málo menej. Horný limit je stanovený ako polovica, respektíve 40 percent nákladov na človeka s priemernou mzdu na Slovensku.

Okrem toho, sociálne podniky nemusia mať všetkých svojich pracovníkov so štatútom znevýhodnených. Stačí, ak tí budú tvoriť 30 percent oficiálne zamestnaných, sociálny podnik môže potom získať od štátu ďalšie peniaze, hoci aj na nákup strojov.

Takisto nie je problém, aby takzvané sociálne podniky zakladateľom nosili zisk. Zákon hovorí, že stačí, ak 30 percent zo zisku použijú na zlepšovanie podmienok práce. V praxi to môže znova znamenať nákup nových počítačov, áut či iných investícií do novej firmy. A hoci sú všetky sociálne podniky vedené ako neziskovky, nie je problém si z nich ani vybrať zisk cez subdodávateľské zmluvy, alebo napokon pri likvidácii.

Organizačné dôvody

Poslankyňa SDKÚ Iveta Radičová hovorí, že rozšírenie definície kategórie takzvaných znevýhodnených uchádzačov o prácu bolo neprimerané. „Riziko zneužitia tu iste je, už pri predkladaní novely som na to upozorňovala,“ povedala Tomanovej predchodkyňa.

Myslí si to aj Richard Ďurana z inštitútu INESS. Človek, ktorý prišiel o prácu z organizačných dôvodov, má už z definície nedávnu pracovnú skúsenosť, a preto aj pracovné návyky. Okrem toho dostane odstupné vo výške dvoj– až trojnásobku svojho príjmu. „Lepším riešením situácie nezamestnaných je plošné znižovanie nákladov podnikateľov, napríklad znižovanie odvodov,“ povedal Ďurana.

Podľa poslanca HZDS Jozefa Haleckého kontrolné orgány na úradoch práce by mali ustrážiť, že príspevky skutočne smerujú na podporu ľudí, ktorí boli dlhodobo nezamestnaní. „Ak by sa to zneužívalo, bol by to dôvod na ďalšiu novelu zákona,“ pripustil Halecký.

Autor: Marianna Onuferová