Frankfurt nad Mohanom/Bratislava 7. mája (TASR) - Existujú značné obavy v súvislosti s udržateľnosťou konvergencie inflácie na Slovensku. Vyplýva to z konvergenčnej správy, ktorú dnes zverejnila Európska centrálna banka (ECB).
Slovensko čelí podľa ECB rizikám rastu inflácie. Tie súvisia predovšetkým so skutočnosťou, že tlmiaci vplyv nominálneho zhodnocovania slovenskej koruny voči euru na infláciu by sa v podmienkach neodvolateľne stanoveného pevného výmenného kurzu voči euru postupne vytratil. "Po druhé, napätie na trhu práce a vznikajúci nedostatok pracovných síl v niektorých regiónoch a segmentoch trhu práce predstavujú riziko akcelerácie mzdového rastu," pokračuje hodnotiaca správa ECB.
Riziko rastu inflácie podľa nej vyplýva aj z cien energií, keďže nedávny nárast globálnych cien energií sa ešte v plnej miere nepremietol do spotrebiteľských cien. Okrem toho je pravdepodobné, že na infláciu bude mať v najbližších rokoch vplyv aj proces dobiehania hospodársky rozvinutejších členských krajín. "Celkovo teda existujú značné obavy v súvislosti s udržateľnosťou konvergencie inflácie na Slovensku," upozorňuje ECB.
V referenčnom období od apríla 2007 do marca 2008, posudzovanom z hľadiska plnenia kritérií potrebných na vstup do eurozóny, dosiahla priemerná dvanásťmesačná miera harmonizovanej inflácie na Slovensku 2,2 %, čo je výrazne pod referenčnou hodnotou 3,2 %. Rast jednotkových nákladov práce je v posledných rokoch pomalý vďaka výraznému rastu produktivity. Ročná miera inflácie však v posledných mesiacoch rastie a v marci 2008 dosiahla 3,6 %, upozorňuje centrálna banka eurozóny.
Almunia: Slovenská vláda si musí byť vedomá potreby držať infláciu pod kontrolou
Ak by Európska komisia nebola v uplynulom období taká kritická voči Slovensku v súvislosti s jeho fiškálnou politikou, možno by dnes Slovensko nespĺňalo kritériá na zavedenie eura. Uviedol to dnes komisár pre ekonomické a finančné otázky Joaquín Almunia po tom, ako Európska komisia odporučila prijať SR do eurozóny k 1. januáru 2009.
Takýto tlak a intenzívnejší dohľad zo strany EK, ako aj zo strany Európskej centrálnej banky (ECB) považuje komisár za pozitívny, pretože vedie k prijímaniu potrebných reforiem, spĺňaniu požadovaných cieľov, držaniu inflácie pod kontrolou a redukcii fiškálnej a makroekonomickej nerovnováhy.
Almunia verí, že slovenská ekonomika využije výhody členstva v eurozóne na posilnenie svojej konkurencieschopnosti a na to, aby všetci občania rovnomerne profitovali z dobrých hospodárskych výsledkov krajiny. Komisár takisto upozorňuje, že hoci dala EK vstupu Slovenska zelenú na základe udržateľného plnenia kritérií, SR sa musí aj naďalej zameriavať na udržanie inflácie pod kontrolou. Krajina pritom už nebude môcť pre tento účel využívať pozitívny efekt zhodnocovania meny.
"Toto je začiatok veľmi pozitívneho ekonomického obdobia s mnohými príležitosťami, väčšou stabilitou a ochranou pred externými šokmi, ale zároveň to vyžaduje zodpovednosť a nové záväzky. Pre slovenské úrady je odkaz jasný: na jednej strane gratulujem, na druhej strane by ste mali pokračovať pri znižovaní deficitu a udržaní cien pod kontrolou," vyhlásil Almunia.
V súvislosti s obavami týkajúcimi sa zvyšovania inflácie na Slovensku, ktoré sa objavili v dnešnej hodnotiacej správe ECB, španielsky komisár konštatuje, že aj EK si uvedomuje možné riziká.
"Naša správa je pozitívna v záveroch, sme si vedomí inflačných rizík, ja som si toho vedomý a verím, že aj slovenské úrady si uvedomujú potrebu udržať infláciu pod kontrolou v nadchádzajúcich rokoch," zdôrazňuje Almunia.
Skutočnosť, že Slovensko je krajinou, ktorej HDP na obyvateľa je pod priemerom Európskej únie, komisár ako problém pre eurozónu nevidí.
"Na jednej strane je Slovensko členom EÚ s nižším priemerným HDP na obyvateľa a bude krajinou s najnižším priemerným HDP na obyvateľa v eurozóne, no na druhej strane bude mať najvyšší rast v eurozóne. Do eurozóny to vnesie heterogénnosť, ale zároveň sa jej členom stane krajina s veľmi dynamickou ekonomikou," uzavrel Almunia.
