Najväčšie ekonomiky vo východnej Európe: Poľsko, Česko a Maďarsko radšej zmrazili plány na prijatie eura, ako by mali príliš napnúť verejné financie a splniť tak podmienky pre zavedenie spoločnej meny.
Slovensko bude mať dôvod na hrdosť, keď sa 1. januára pripojí k 15 krajinám eurozóny. Krajina prekonala ťažkú cestu z komunistickej minulosti, cez 90. roky, keď sa ocitla na čas v izolácii a zaostávala za svojimi susedmi, zvlášť za Českom, od ktorého sa v roku 1993 odtrhla.
Ekonómovia sú si viac než istí, že Slovensko dnes dostane od Európskej komisie (EK) a Európskej centrálnej banky (ECB) súhlas na zavedenie eura, keďže predstavitelia Európskej únie nepovažujú vývoj inflácie v krajine za veľký problém. Podľa odhadov inflácia na Slovensku tento a na budúci rok prekročí priemer eurozóny.
Škaredé káčatko hviezdi
"Vždy sme boli považovaní za škaredé káčatko Európy," uviedol pre agentúru AP riaditeľ nadácie F. A. Hayeka Martin Chren.
Menší a chudobnejší brat Česka je teraz "hviezdou" strednej Európy vďaka trhovým reformám, ktoré priniesli rovnú daň a politiku pracovného trhu, ktorá posilnila rast a pritiahla zahraničných investorov.
"Skutočnosť, že Slovensko prijme euro ako prvé, má pre Slovákov rovnaký význam ako keď napríklad porazia Čechov hokeji," dodal Chren.
Pre Poľsko, Maďarsko a Rumunsko je hlavnou prekážkou pre zavedenie eura veľký deficit, zatiaľ čo Litve, Estónsku, Lotyšsku a Bulharsku v tom bráni vysoká inflácia. V prípade Česka je to iné. Praha naznačila, že jej cieľom je prijať euro v roku 2012, ale žiadne pevné stanovisko v tejto otázke nezaujala. Krajine chýba silná politická vôľa určiť dátum, skonštatoval ekonóm z JP Morgan v Londýne Miroslav Plojhar.
Česko na rozdiel od Maďarska spĺňa kritériá pre prijatie eura, ale v krajine prevláda názor, že by to nebolo dobré a že bude lepšie počkať si, ako to bude na Slovensku fungovať.
Viceguvernér Českej národnej banky Mojmir Hampl pripomenul, že pre krajinu je ťažšie vyriešiť niektoré ekonomické problémy po vstupe do eurozóny ako mimo nej. "Byť prvý ešte neznamená byť najlepší. Slovensko však predstavuje pre Česko akési laboratórium, keďže je prvým nováčikom s flexibilným výmenným kurzom a menovou schémou zameranou na infláciu, ktorá je podobná tej, aká platí v Česku."
Rizikom môže byť len inflácia
Rozpočtové pravidlá eurozóny sú nastavené tak, aby udržali spoločnú menu na stabilnej úrovni, ale aj Nemecko, najväčšia ekonomika Európy, ich porušilo, vyše roka malo rozpočtový deficit viac ako 3 %.
Slovensko prekonalo tŕnistú cestu, pokračuje AP. Posledné štatistiky však potvrdili, že inflácia krajiny je v norme a rozpočtový deficit dokonca nižší ako 3 % hrubého domáceho produktu, čo je limit EÚ. Jediným rizikom zostáva dlhodobá projekcia inflácie. Tá naznačuje, že inflácia na Slovensku stúpne mierne nad priemer eurozóny. Vyššie ceny budú možno daňou za vstup do euroklubu v prípade každej krajiny, ktorá spoločnú menu zavedie.
Ceny na Slovensku sú momentálne na úrovni dvoch tretín priemeru v eurozóne a vďaka nízkym mzdám je krajina atraktívna pre výrobcov. Dobiehanie západnej Európy predtým zmierňovala mena, ktorá posilňovaním a oslabovaním voči euru fungovala ako tlmič nárazov. Toto vyrovnávanie potom pripadne na infláciu, s čím má negatívne skúsenosti najmä Slovinsko, ktoré prijalo euro v roku 2007.
Ale Slovákom sa možno oplatí zaplatiť trochu viac na Nový rok, keď vymenia svoje koruny za eurá, konštatuje na záver agentúra AP.