Urán bude jedinou energetickou surovinou Slovenska

Bratislava 5. mája (TASR) - O tom, čo sa na ňom nachádza a aké sú energetické surovinové zásoby krajiny, porozprával v rozhovore pre TASR generálny riaditeľ sekcie geológie a prírodných zdrojov Ministerstva životného prostredia Jozef Franzen. Geológii sa venuje už 45 rokov a počas tohto obdobia mal možnosť ako prezident viesť aj stretnutie Medzinárodnej organizácie pre morské dno v roku 2003 na Jamajke.

-Aká je situácia s energetickými surovinami na Slovensku? Ktoré sa u nás nachádzajú a aké sú ich zásoby?-

Na Slovensku máme hnedé uhlie a lignit, kde sa zásoby odhadujú na 20 až 30 rokov. Existujú pokusy predĺžiť ťažbu uhlia v našom najvýznamnejšom a najväčšom ložisku v Handlovej, ale aj tam raz ťažba skončí. Čierne uhlie, ktoré je najvýhrevnejšie, sa u nás nenachádza. Vlastnými silami dokážeme zabezpečiť pol až jedno percento našej spotreby ropy, 99 percent dovážame. Čo sa týka zemného plynu, tam nie je situácia oveľa lepšia, pričom vieme zabezpečiť štyri až päť percent z celkovej spotreby. Energetickou surovinou je aj ruda urán, keďže sa z nej dá získať energia. Dá sa povedať, že s uránom sme na tom najlepšie, máme niekoľko ložísk, ktoré sa neťažia. Za 20 - 30 rokov nebudeme mať žiadne energetické suroviny okrem uránu.

-Naše energetické zásoby sú veľmi malé, existuje nejaká možnosť, že by sme na Slovensku ešte objavili aj nové ložiská?-

Slovensko je banícky exploatované už 800 rokov, keď nespomíname Keltov, ktorí tu už pred Kristom ťažili hlavne zlato z potokov. Výrazná banská ťažba začala po tatárskom vpáde v roku 1241, kedy panovník Belo IV. zavolal saských a nemeckých kolonistov, aby obsadili málo obývané územia. Najmä saskí kolonisti sem priniesli z Krušných hôr technológie na ťažbu. Dá sa povedať, že za tých 700 až 800 rokov bol povrch Slovenska preskúmaný, ale nikto nemôže tvrdiť, že dokonale. Energetických surovín už oveľa viac nebudeme mať, možno sa objaví ešte nejaká ropa, ale Kuvajt nikdy nebudeme. Musíme sa s tou situáciou vyrovnať alebo využívať atómovú energiu.

Začiatkom 90. rokov sa trochu aj náhodou našlo ložisko zlata Svetozár-Hodruša. Ťažili sa tam predtým polymetalické rudy a jeden vrt natrafil na zlato, ktoré predkovia nemohli nájsť, lebo ložisko bol pochované pod mladším lávovým prúdom. V 70. rokoch sa objavili aj cínové rudy pri Hnilci, nakoľko cínovec nevyzerá ako typická ruda, naši predkovia ich neobjavili. Občas sú takéto objavy a nemôžeme preto povedať, že už všetko vieme, ale toho, čo nevieme, je už menej.

-Ako sme na tom s rudami? Ktoré lokality možno z hľadiska prítomnosti rúd považovať za najvýznamnejšie?-

Naši predchodcovia Slovensko viac menej z hľadiska rúd vybrali. Koncom 15. storočia a začiatkom 16. bolo Slovensko v rámci Uhorska najväčším exportérom medi na svete, aj zásluhou rodov ako Thurzovci a Fuggerovci. Ťažili sa medené ložiská v okolí Banskej Štiavnice ako Špania dolina, či Ľubietová, ale vtedy sa tieto ložiská aj vyčerpali. Pri Banskej Štiavnici sú polymetalické rudy zinku, olova, medi, ale aj trochu striebra a zlata. V Kremnici boli, naopak, rudy monometalické, najmä zlato. Aj preto sa Kremnici hovorilo zlatá, v roku 1328 tu bola založená mincovňa, ale ťažba tu bola už predtým a skončila v roku 1970. V 90. rokoch boli ešte snahy obnoviť ťažbu v Kremnici, takéto snahy sú aj v súčasnosti.

-Pre priemysel je dôležitá aj železná ruda, aká je situácia na Slovensku v tomto smere?-

Železná ruda mala také svoje zlaté obdobie v druhej polovici 20. storočia. Významné ložisko je v Ruďnanoch, kde sa v najlepších rokoch ťažilo milión ton železnej rudy ročne, takisto Nižná Slaná v Gemeri. Tam je dnes posledné ťažené ložisko na Slovensku, ale podnik má ekonomické problémy. Ruda, ktorá sa tam ťaží, sa volá siderit a spracováva sa tavením, pričom vznikajú tzv. pelety. Problém je v tom, že na výrobu peliet sa používa plyn, ktorého cena ide stále hore a U.S. Steel odoberá lacnejšie pelety z Ukrajiny. V minulom roku sa tu vyťažilo okolo 600.000 ton sideritovej rudy.

-Ťažba železnej rudy je finančne náročná, napriek tomu dôležitá, aké sú zásoby tejto rudy?-

Existujú geologické zásoby, ktoré predstavujú všetko, o čom vieme, tie sú možno v Nižnej Slanej na 30 rokov. Ale tie vyťažiteľné zásoby predstavujú niekedy len polovicu z tých geologických, na jednej strane hovoríme, že v Nižnej Slanej máme zásoby na 20 - 30 rokov, ale reálne možno hovoriť už iba o desiatich rokoch. Rudňany sa zavreli už pred 15 rokmi, keďže ruda bola už vo veľkej hĺbke a tá ťažba nebola veľmi ekonomická.

-Keď človek hľadá rudu, tak kope do zeme. Je to tak, že správne kopnutie môže z človeka spraviť boháča. Ako to vyzerá, keď sa ťaží ruda, baníci nachádzajú veľké kusy rúd, alebo sú to iba čiastočky?-

Nie je ruda ako ruda, napríklad pri železnej rude môže byť žila hrubá aj päť metrov. Keď je banská chodba s rozlohou dva krát dva metre, tak celý jej profil tvorí železná ruda. Rudy ako striebro, zlato, olovo, zinok, meď, to už sú také kryštály, či akési guče v žilovine, ktorá je nerudná. Tieto sú napríklad zarastené v kalcite, či v kremeni, ktoré treba rozdrviť. Existujú nato rôzne metódy. Napríklad zlato sa dá nájsť aj rýdze, ale niekedy býva tak rozptýlené, že ho nevidno voľným okom. Musí sa zomlieť aj tona horniny, aby sme dostali desať gramov zlata.

-Spomínali ste, že nálezy prvých rúd sa datujú do dávnej minulosti. Ako sa vtedy rudy objavili?-

Veľa zlata sa našlo ryžovaním a potom sa išlo hore potokom a našlo sa ložisko. Názvy ako Zlaté Moravce, Zlatno, Zlatníky prezrádzajú takúto minulosť. Aj v pomalých úsekoch Dunaja nájdeme zlato, ktoré je z Álp a putovalo asi 500 kilometrov. Rudné žily majú často tvar ako doska, ktorá sa niekde dostane z hĺbky na povrch. Potom stačilo už iba kopať po žile.

-Na Slovensku sa nachádza aj množstvo nerúd, ktoré nerudy možno považovať za najvýznamnejšie?-

Bežná neruda je stavebný kameň. Keď si vyťažíte pri Dunaji štrk na stavbu domu, aj to používate nerudu. Na stavby sa však bežne používa aj pevný kameň, nie štrkopiesok. Napríklad obrubníky ciest bývajú z andezitu, čo je sopečná hornina zo stredného Slovenska. V stavebníctve sa používajú aj vápence, z ktorých sa páli vápno. V kameňolomoch sa u nás ťažia nielen vápence, ale aj dolomity, andezity, čadiče, či ryolity.

Na Slovensku máme aj jednu mimoriadne významnú nerudnú surovina - magnezit, ktorý sa používa v hutníctve ako výstelka do vysokých pecí, lebo je odolný voči vysokým teplotám. Naše malé Slovensko má približne štvrté najväčšie zásoby magnezitu na svete, aj v ťažbe je na rovnakom mieste. Magnezitu sa ťažilo okolo 1,5 až dvoch miliónov ton ročne, teraz je to už menej, okolo 1,1 milióna ton. Hlavná ťažba sa realizovala v Jelšave a Lubeníku. Významné sú aj ložiská vápencov a dolomitov, ktoré sa severnejšie od Slovenska už vo väčších množstvách nenachádzajú. Máme aj zeolity, ako aj bentonity, ktoré vznikajú rozpadom lávových prúdov. To sú zvláštne horniny, ľudovo povedané íly, ktoré majú kryštálovú štruktúru, v ktorej sú voľné miesta. Tie pohlcujú nielen vodu, ale aj rôzne nečistoty. Používajú sa napríklad ako podstielky pre mačky.

-Slovensko sa z hľadiska nerúd preslávilo aj vďaka opálom, ktoré sú nádherne farebné a lesklé. Ako toto zafarbenie vzniklo?-

Opály sa nachádzajú na Dubníku v Slanských vrchoch. Jednoducho povedané, sú to beztvaré kremene, v ktorých štruktúre je voda a tá robí dúhový irizujúci efekt. Nie každý opál má túto vlastnosť a majiteľ by takýto opál mal držať v pohári s vodou, ak nechce dúhové farby stratiť. Za rímskych čias bol Dubník jediné ložisko opálu na svete, dnes sa poznajú aj lokality v Austrálii a Mexiku. Náš najväčší opál Harlekýn, ktorý váži okolo 20 kíl, sa nachádza v rakúskom múzeu. Pravdepodobne sa na Slovensko už nevráti.

-Aj keď Slovensko nie je prímorská krajina, má v prenájme morské dno. Čo sa na ňom nachádza?-

Toto dno máme v Tichom oceáne, južne pod Kaliforniou, kde sa nachádzajú tzv. polymetalické konkrécie. Tie vznikajú vyzrážaním sa z morskej vody, kde je mangán, meď, nikel, kobalt a iné kovy, ktoré pochádzajú z vulkanickej činnosti. Konkrécia vzniká asi dva až tri milióny rokov. Slovensko je spolu s Českom, Ruskom, Poľskom, Kubou a Bulharskom súčasťou organizácie Interoceanmetal, ktorej patrí 75-tisíc štvorcových kilometrov morského dna s týmito konkréciami. Kov tu má hodnotu asi 200 miliárd amerických dolárov, ale vzhľadom na klesajúcu cenu doláru a stúpajúcu cenu kovov je to pravdepodobne už aj nad 300 miliárd. Samozrejme nie sú to hotové peniaze, keďže v nich nie sú zarátané náklady na ťažbu.

-Asi nie je jednoduché vyťažiť rudy z veľkej hĺbky, existujú už technológie, aby sme mohli kovy z týchto konkrécií vyťažiť?-

Do roku 2001 sa robil geologický prieskum, v súčasnosti sa už určujú ťažobné bloky a vyvíjajú sa prístroje na ťažbu. Sú dva spôsoby ťažby - vysávačový a zberný. Konkrécie sa tak dostanú systémom rúr na loď, kde už nebude problém s ich odvozom do huty a spracovaním.

-K prírodnému bohatstvu Slovenska patrí aj voda, máme jej dostatok aj pre budúce generácie?-

Máme šťastie, že máme Podunajskú nížinu, kde voda siaha do hĺbky niekoľko kilometrov pod zemou. Na juhu Slovenska v okresoch ako Rimavská Sobota, Veľký Krtíš, Lučenec naopak nie je vody dostatok a musí sa sem dovážať. Zásoba vody je dobrá, ale nie je rovnomerne rozložená.