Nezohľadňuje totiž trhovú hodnotu pôdy a vyhovoval skôr v období socialistického plánovania. Analytik uvedeného inštitútu Radovan Kazda o tom informoval vo štvrtok na tlačovej besede v súvislosti s ukončením pripomienkového konania k návrhu novely zákona o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. Navrhovaná novela sa zameriava na zmenu mechanizmov kontroly hospodárenia Slovenského pozemkového fondu (SPF). KI spracoval analýzu rizík korupcie a klientelizmu pri správe štátnej pôdy a nakladaní s pôdami neznámych vlastníkov v pôsobnosti fondu. Uvedená novela, podľa analýzy, nerieši najvážnejšiu príčinu vysokého rizika korupcie a klientelizmu v činnosti fondu, ktorá spočíva práve v súčasných pravidlách oceňovania pôdy.
"Štúdie naznačujú, že rozdiely medzi trhovými cenami a súčasným systémom oceňovania je dvoj- až trojnásobný," informoval ďalej Kazda. Rozdiely medzi týmito cenami môžu tak dosahovať najmenej niekoľko stoviek miliónov korún, strácajúcich sa v korupčnom reťazci. SPF sa podľa analytika KI snaží ponechávať cenu prenájmu pôdy na stanovenej najnižšej úrovni 1,5 % ročne z ceny pozemku. Podľa neho môže byť síce aj vyššia, ale to sa nedá zistiť, lebo uverejnená býva len úradne stanovená cena prenájmu pôdy. Jej prípadné zvýšenie tak závisí od rozhodnutia vysokých úradníkov fondu. Takýto mechanizmus oceňovania, tvrdí Kazda, je pritom podobný pri všetkých troch druhoch transakcií fondu - na prenájom a predaj pôdy (momentálne je pozastavený) a náhrady reštituentov. Cena pozemkov a od nej odvíjané sadzby nájomného by sa mali podľa analýzy približovať k reálnym trhovým cenám, aspoň na úrovni cien, ktoré sa používajú pre výpočet dane z pozemkov. Pri predaji pozemkov by sa mali viac uplatňovať transparentnejšie metódy súťaže.
KI oceňuje, že ministerstvo pôdohospodárstva navrhuje v novele zvýšenie verejnej kontroly v podobe zverejňovania obsahu všetkých zmlúv fondu o prenájme a prevode majetku na internete. Kritizuje však neochotu rezortu presadiť z hľadiska zvýšenia politickej kontroly jej vyváženosť aspoň na úroveň pomerného zastúpenia politických strán v NR SR v dozornom orgáne fondu. V 11-člennej rade fondu majú byť najviac dvaja zástupcovia opozície. KI vyslovuje vážne znepokojenie aj nad snahou vlády o opätovné zavedenie odvodov za trvalé alebo dočasné odňatie poľnohospodárskej pôdy v novele zákona o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy. Novela je po prvom čítaní v NR SR postúpená na prerokovávanie do výborov parlamentu. Tieto poplatky budú podľa KI plniť úlohu selektívnej dane, považuje ich za diskriminačné pre obce s vyššou bonitou pôdy a ich primárnym cieľom je najmä krytie deficitu rozpočtu verejnej správy.
