Tomanová podľa odborníkov podceňuje dopad demografie

Bratislava 2. marca (ČTK) - Tvrdenia ministerky práce Viery Tomanovej, že Slovensko nezasiahol tak nepriaznivý demografický vývoj, ako sa o ňom zvyčajne informuje, sú mylné. Vyplýva to z vyjadrení odborníkov, ktorých ČTK oslovila. O tom, že už v najbližších desiatich rokoch si starnutie obyvateľstva vyžiada napríklad výrazné zvýšenie nákladov na penzie, nemožno podľa nich pochybovať. Ministerstvo reagovalo, že Tomanová si za svojimi výrokmi stojí.

Tomanová v stredu po rokovaní vlády vyhlásila, že "demografia nie je taká hrozivá, ako sa hovorí." Spochybnila tým potrebu existencie druhého dôchodkového piliera, ktorý súčasná vláda Roberta Fica dlhodobo kritizuje. Predchádzajúca vláda jeho vytvorenie obhajovala aj snahou vyhnúť sa v budúcnosti problému, že pre pokles počtu ľudí v produktívnom veku sa na penzie nebude mať kto skladať. "Silné populačné ročníky rokov 1975 až 1979 budú vstupovať do dôchodkového veku v roku 2030. Kto vie, čo tu bude v roku 2030," naznačila Tomanová, že medzičasom sa môže situácia zlepšiť.

Odborník na demografiu Boris Vaňo však ministerkine vyjadrenia odmietol. "Niet akýchkoľvek pochybností o tom, že najbližších 40 rokov budú pribúdať starí ľudia," povedal Vaňo. Už v najbližších desiatich rokoch každoročne odíde do dôchodku o desaťtisíce ľudí viac, než sa zapojí do pracovného procesu. Do penzijného veku sa totiž dostáva generácia narodená koncom štyridsiatich a začiatkom päťdesiatych rokov, ktorá bola rovnako početná, ako z konca sedemdesiatych rokov. Priebežný systém dôchodkového sporenia, ktorý sa Ficov kabinet snaží posilniť na úkor druhého piliera, je preto podľa Vaňa neudržateľný.

Pochybnosti o tom, že penzie v budúcnosti pohltia viac financií, nemal ani odborník z Ekonomického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV) Vladimír Kvetan. Platí to bez ohľadu na to, či si ľudia budú odkladať časť povinných sociálnych odvodov na súkromných účtoch v dôchodkových správcovských spoločnostiach (DSS) druhého piliera alebo nie.

Kým v tomto roku si dôchodky a sporenie v DSS vyžiadajú asi 138,5 miliardy korún, v roku 2050 to bude približne desaťnásobne viac, uvádza štúdia, ktorej je Kvetan spoluautor. Ak sa zachová súčasná výška odvodov a vek odchodu do dôchodku, na vyplatenie penzií bude chýbať asi 660 miliárd korún, dodali autori analýzy. Pri zachovaní výlučne priebežného penzijného systému by však podľa nich bola situácia ešte horšia. Na úhradu dôchodkov v roku 2050 by chýbalo asi 1,2 bilióna korún.

Penzijným výdavkom na úrovni biliónov korún sa Slovensko podľa štúdie nevyhne ani spustením druhého dôchodkového piliera. Najväčšie problémy by však mohlo vyriešiť do roku 2026, potom by už mali začať väčšiu časť penzií vyplácať DSS. Kvetan je presvedčený, že s chýbajúcimi zdrojmi v dôchodkovom systéme by sa krajina mala vysporiadať čo najskôr, kým sa teší rekordne vysokému ekonomickému rastu. Podobne sa vyjadril aj ekonóm Svetovej banky Anton Marcinčin.

Predstavitelia Ficovej vlády sa však snažia získať časť peňazí uložených v DSS naspäť do štátom ovládanej Sociálnej poisťovne. Ministerstvo práce presadilo zákon, aby sa sporitelia mohli v priebehu tohto polroka z druhého piliera odhlásiť. Pre veľkú časť z nich je totiž podľa vlády výhodnejšie, keď im bude penziu vyplácať výlučne Sociálna poisťovňa, ktorá spravuje priebežný dôchodkový systém.

So starnutím obyvateľstva stúpajú aj náklady na zdravotníctvo. Podľa skoršej štúdie SAV budú pri zachovaní súčasných odvodov časom chýbať desiatky miliárd korún aj na lieky či prácu zdravotníkov.

Ministerstvo práce reagovalo, že Tomanová na svojich výrokoch trvá. "Ťažko predpovedať demografickú krivku, ktorá bude o desať - dvadsať rokov," uviedol úrad. Dodal, že na demografické odhady vplýva aj možnosť pohybu občanov po Európskej únii.