Vypracovali ju a v utorok predstavili zástupcovia troch mimovládnych organizácií - INESS Inštitút ekonomických a spoločenských analýz, Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika a Nadácia F. A. Hayeka. Podľa výsledkov štúdie, vypracovanej na základe vybraných ekonomických údajov z roku 2006 a rozdelenej do troch oblastí, úspory vo verejných výdavkoch by mohli dosiahnuť sumu 41,243 mld. Sk. Ako uviedol počas prezentácie štúdie Radovan Ďurana z inštitútu INESS, uvedená suma je vyššia ako tohtoročný očakávaný schodok štátneho rozpočtu v objeme 32,4 mld. Sk, pričom celkový deficit verejných financií by mal v tomto roku predstavovať výšku 52,8 mld. Sk.
Autori štúdie ďalej zároveň predpokladajú, že príjmy verejnej správy by sa mohli zvýšiť o 8,830 mld. Sk. Za ďalší možný zdroj príjmov pritom považujú hodnotu štátnych aktív, ktoré možno privatizovať, v odhadovanej výške 192 mld. Sk. Všetky navrhované úspory sú podľa Petra Gondu z Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika ekonomicky realizovateľné a mohli by sa použiť na financovanie výpadku príjmov Sociálnej poisťovne. Zámerom štúdie nebola dôsledná analýza všetkých oblastí verejných financií, zamerala sa len na 26 rôznych opatrení. Keďže väčšina úspor sa dotýka opakovaných výdavkov, ich uplatnením by bolo možné sanovať schodok Sociálnej poisťovne aj v nasledujúcich rokoch. Úspory by podľa záverov štúdie nemali mať podstatný dopad na príjmovú situáciu ohrozených sociálnych skupín.
Vo verejných financiách sú podľa Martina Chrena z nadácie F. A. Hayeka zdroje nielen na prefinancovanie dôchodkového systému, ale aj na to, aby štátny rozpočet hospodáril bez deficitu. Výsledky štúdie ukázali, že verejné zdroje sa môžu použiť nielen na financovanie schodku Sociálnej poisťovne, ale takisto na ďalšie znižovanie schodku verejných rozpočtov a daňového a odvodového zaťaženia. "Takýto postup, ktorý by formou znižovania alebo aspoň zastavenia rastu verejných výdavkov znižoval aj rozsah vplyvu verejnej správy na ekonomický život jednotlivcov, by v krátkom čase priniesol pozitíva vo forme zvyšovania hospodárskeho rastu, ako aj životnej úrovne občanov," tvrdia autori štúdie. Za prekážku na tejto ceste považujú možný nedostatok politickej vôle rozhodujúcich subjektov.
Medzi verejnými výdavkami by sa mohlo podľa štúdie najviac usporiť pri znížení počtu zamestnancov ústrednej správy, a to o 9,2 mld. Sk. Napríklad zníženie výdavkov na tovary a služby by malo priniesť úspory vo výške 7,5 mld. Sk, racionalizácia miestnej štátnej správy 5 mld. Sk, nedorovnávanie priamych platieb farmárom zo štátneho rozpočtu 3 mld. Sk. Príjmy verejnej správy by sa mohli zvýšiť najviac zjednotením výberu daní a odvodov pod rezort financií, a to o sumu 5,9 mld. Sk. Zrušenie podpory v nezamestnanosti by prinieslo ďalších 1,9 mld. Sk a zníženie administratívneho zaťaženia podnikateľských subjektov 1 mld. Sk. Štúdia tvrdí, že príjmy z predaja vybraných štátnych aktív v podnikoch by mohli dosiahnuť 145 mld. Sk a z privatizácie lesných a poľnohospodárskych pôd odhadom 47 mld. Sk.