BRUSEL. Softvérový gigant Microsoft prehral niekoľkoročný spor s Európskou komisiou, ktorá ho obvinila zo zneužitia monopolného postavenia na trhu s osobnými počítačmi a uložila mu za to rekordnú pokutu vo výške 497 miliónov eur (vyše 16 miliárd korún).
Microsoft sa proti rozhodnutiu komisie spred troch rokov odvolal, Európsky súd prvej inštancie, druhý najvyšší súd v únii, dal vo včerajšom verdikte za pravdu Bruselu.
Výhrady Bruselu
Strážcovia hospodárskej súťaže napádali Microsoft za to, že jeho operačný systém Windows, ktorý beží na 95 percentách všetkých osobných počítačov na svete, na seba viazal ďalšie výlučné produkty firmy a bránil tak konkurencii. Konkrétne išlo o prehrávač Windows Media Player, ktorý vytláčal audiovizuálny softvér iných spoločností – napríklad Real Player od skupiny RealNetworks.
Brusel nariadil Microsoftu, aby umožnil konkurentom prístup k časti technických kódov Windows tak, aby ich výrobky s Gatesovými „oknami“ bezproblémovo fungovali. Microsoft sa podľa uváženia komisie odmietol podriadiť jej rozhodnutiu – odtiaľ pokuta a súdna dohra.
Širšie dosahy
Včerajší verdikt luxemburských sudcov znamená, že Microsoft, ak sa do dvoch mesiacov a desiatich dní neodvolá na Európsky súdny dvor, bude musieť sprístupniť vstupné kódy konkurencii a zaplatiť pokutu.
Vplyv rozsudku môže byť však oveľa širší. Brusel posilnil svoju autoritu ako hlavný regulátor hospodárskej súťaže v Európe, čo je významná správa nielen pre ďalší tovar Microsoftu, ale pre dominantné firmy vôbec.
„Je to precedens a horko-sladké víťazstvo. Súd potvrdil, že spotrebitelia museli tri roky trpieť, pretože mali obmedzený výber technológií,“ okomentovala verdikt komisárka pre hospodársku súťaž Neelie Kroesová. „Spotrebitelia sú a budú číslo jeden našej hospodárskej politiky,“ varovala významne.
Zástupca Microsoftu Brad Smith sa obmedzil na konštatovanie, že firma teraz musí dvestostranový verdikt „dôkladne preštudovať“. Až potom sa rozhodne, aké ďalšie „kroky“ – vrátane odvolania – podnikne.
Ďalšie kroky
Neisté sú aj predpoklady ďalšieho postupu komisie. Kroesová včera odmietla komentovať, čo verdikt znamená s ohľadom na operačný systém Vista. Novinka Microsoftu sa nepáči európskym regulátorom, a dôvod je rovnaký: prílišná ochrana výrobného tajomstva likvidujúca dodávateľa alternatívnych softvérov.
„Na to je príliš skoro. Nebude to dlho trvať a budete informovaní. Každý prípad viacmenej bude posúdený samostatne,“ povedala Kroesová na adresu Visty, a tiež podobného sporu s firmou Intel. Naopak zreteľne oznámila, že teraz očakáva zníženie podielu Microsoftu na trhu s počítačovými technológiami v únii. „Nemožno povedať, že 50-percentný podiel je ideálny. Je to však lepšie ako 95 percent, čo je za hranicou monopolu,“ dodala Kroesová.
Zhruba pol miliardy eur od Microsoftu poputuje do rozpočtu Európskej únie. Bude o ňu znížený príspevok jednotlivých členských štátov. Kroesová zažartovala, že časť dostanú ľudia na jej oddelení, „aby zrýchlili prácu na podobných prípadoch“.
Bezprostredne nič. Rôzne verzie windowsov budú stáť toľko, čo doteraz a ďalej sa budú normálne predávať. Verzia Windows bez Windows Media Playera, ktorú musí Microsoft podľa súdneho rozhodnutia ponúkať, existuje od roku 2005. V slovenskej maloobchodnej sieti sa zháňa ťažko, keďže o ňu vôbec nie je záujem. Dôvodom môže byť aj to, že cena bez prehrávača nie je nižšia ako s prehrávačom.
Podľa hovorkyne Microsoftu na Slovensku Miriam Madrovej bude Microsoft robiť ďalšie kroky až po tom, ako preštuduje výnos súdu.
Vedenie spoločnosti má dva mesiace od rozhodnutia na to, aby sa rozhodlo, či sa odvolá na Európsky súdny dvor, ktorý môže prvostupňové rozhodnutie potvrdiť, alebo vyvrátiť.
Microsoft už operačný systém bez Windows Media Playera ponúka dva roky. Zákazníci ho nechcú.
Najjasnejší, ale pravdepodobne najmenej dôležitý vplyv súdneho rozhodnutia, je potvrdenie pokuty vo výške 497 miliárd eur pre Microsoft. Ide o sumu, ktorá firmu oberie o päť percent jej ročného zisku.
„Súd vo všeobecnosti uznal zistenie komisie, že Microsoft zneužíval dominantné postavenie na trhu,“ píše sa v stanovisku súdu. S dodatkom, že komisia správne vyhodnotila závažnosť porušovania pravidiel, preto pôvodnú výšku pokuty nezmenil. Sudcovia potvrdili aj názor komisie, že softvérová firma zneužívala svoje postavenie na trhu tým, že konkurentom nesprístupnila technické detaily o komunikačných protokoloch jeho serverovej platformy. V praxi to malo znamenať, že konkurenti nemohli vyvíjať programy, ktoré by bez problémov spolupracovali so serverovým prostredím Microsoftu. Keďže Microsoft zastáva významnú pozíciu aj na tomto trhu, aplikácie firiem, ktoré by s ním nedokázali spolupracovať, by boli odsúdené na neúspech.
Softvérový gigant sa bránil tým, že sprístupnením informácií by konkurencia získala plný prístup k jeho technológii a mohla by ju odkopírovať.
Posledným z hlavných bodov rozhodnutia súdu bolo potvrdenie rozhodnutia komisie, že Microsoft musí ponúkať verziu Windows aj bez video a audio prehrávača Windows Media Player. Reálny vplyv tohto rozhodnutia je však skôr kozmetický, keďže Microsoft sa rozhodnutiu komisie predbežne podriadil a na jar 2005 začal v Európe distribuovať špeciálnu verziu systému bez zabudovaného prehrávača. Zákazníci však o ňu neprejavili záujem. Celkovo sa „špeciálnych“ Windows v Európe za dva roky nepredalo ani dvetisíc kusov, čo je úplne zanedbateľné číslo.
Komisia na súde neuspela len so snahou zaviesť do Microsoftu kontrolóra, ktorý by mal prístup k všetkým zdrojom a zamestnancom firmy. Platiť ho pritom mala sama firma.
