BRATISLAVA. Dôchodkové správcovské spoločnosti sú pripravené rokovať s vládou o zvýšení záruk a garancii výnosov v druhom pilieri aspoň na úrovni inflácie. Upozorňujú však, že takéto garantovanie výnosov sa môže obrátiť proti sporiteľovi, lebo mu môže priniesť nižšie dôchodky z druhého piliera.
Vládna strana Smer predvčerom cez ministra financií Jána Počiatka správcom odkázala, že len po splnení týchto podmienok nebude uvažovať o zavedení princípu dobrovoľnosti do druhého piliera.
Národná banka Slovenska tvrdí, že druhý pilier meniť netreba a deficit, ktorý jeho zavedenie spôsobilo v Sociálnej poisťovni, má financovať vláda zo štátneho rozpočtu.
Radili sa v trojke
Včera bol Počiatek po rokovaní vlády ešte na poldruhahodinovej porade s premiérom Robertom Ficom a ministrom kultúry Marekom Maďaričom. Hovorili tam aj o povinnom sporení do penzie.
Počiatek nechcel povedať, na čom sa dohodli. Znovu však potvrdil, že trvajú na svojich podmienkach. „Ak má byť systém povinný, musí obsahovať silné záruky pre sporiteľa. V prípade, že ich mať nebude, nie je dôvod, aby bol povinný,“ povedal po porade s Ficom a Maďaričom minister financií. Počiatek však už tak zásadne netrval na tom, aby penzijní správcovia garantovali výnosy nad infláciou. „Dnes systém nezaručuje výnos ani na úrovni istiny. Ľudia nemajú zabezpečené, že dostanú späť aspoň to, čo do systému vložili. Garancia výnosov na úrovni inflácie by bola optimálna,“ povedal Počiatek.
O nutnosti garancií nie je presvedčený guvernér Národnej banky Ivan Šramko, ktorý povedal, že z dlhodobého pohľadu je vysoká pravdepodobnosť, že výnosy budú nad infláciou, „no krátkodobo môže byť inflácia niekedy vyššia“. Banka patrila medzi najväčších kritikov vládneho návrhu zmien v dôchodkovom systéme. Nepáčilo sa jej najmä, že vláda chce z druhého piliera vyhodiť rodičov na materskej dovolenke alebo invalidov. Odmietala takisto, aby druhý pilier bol dobrovoľný.
Na jej kritike sa nič nemení. „Nemá zmysel ho zdobrovoľňovať. Systém bude funkčný, keď bude v ňom účasť povinná,“ povedal Šramko. To bude podľa neho nútiť vládu, aby bola úsporná, snažila sa zostavovať rozpočty s nízkymi deficitmi a nevyužívala dočasnú úľavu, ktorú by mohla použiť na iné ciele. Šramko si myslí, že nastavenie druhého piliera vrátane odvodov by sa meniť nemalo, lebo každé oslabenie môže znamenať pre štát vyššie finančné bremeno v budúcnosti. „Bolo by dobré ísť v tomto rámci a nevnášať do toho žiadne zmeny.“ Deficity Sociálnej poisťovne má podľa Šramka financovať vláda zo štátneho rozpočtu. „Deficit by mal sanovať štát a nie sporitelia.“ Vláda by mala využiť situáciu, že vysoký ekonomický rast prihráva štátnemu rozpočtu viac peňazí z daní, ako po iné roky.
Môže na to doplatiť sporiteľ
V súčasnosti sú výnosy dôchodkových spoločností vyššie ako inflácia, ktorá sa pohybuje okolo dvoch percent. Na garanciu výnosov môže podľa penzijných správcov napokon doplatiť sporiteľ. „Takýto návrh môže znamenať, že investovanie bude viac konzervatívne a v konečnom dôsledku to môže znamenať pre klienta nižšie výnosy,“ povedal šéf Asociácie dôchodkových správcovských spoločností Peter Socha. Garantovanie výnosov by si totiž vyžiadalo špeciálne operácie, ktoré by systém predražili a stali by sa prekážkou na vyššie zhodnotenie.
Na rozdiel od premiéra, ktorý už niekoľkokrát prirovnal dôchodkové spoločnosti k nebankovým subjektom, si Šramko myslí, že systém je bezpečný. „Má mnoho spôsobov, ako je garantované, že sa nebudú akceptovať individuálne omyly v investovaní a že by sa mal vytvárať bezpečný priestor pre každého sporiteľa v druhom pilieri.“
Ako si vláda predstavuje riešenie podmienok, ktoré ste včera nastolili pre druhý pilier, napríklad v prípade inflácie? Podmienku minimálnych výnosov na úrovni inflácie by mali správcovské spoločnosti splniť každý rok alebo by sa to malo vyhodnotiť, až keď pôjde sporiteľ do penzie?
„Je viac možností, ako by sme mohli k tomu pristúpiť. Ide len o prvotný návrh, ktorý treba ešte rozpracovať do detailov. Momentálne tá technická stránka nie je dôležitá. Ide skôr o filozofiu, či sú dôchodkové správcovské spoločnosti schopné vniesť do systému nejakú formu záruk, alebo nie.“
Spýtam sa vás teda ako ekonóma. Je lepšie vyhodnocovať výnosy z pohľadu inflácie každý rok alebo až naraz za celé obdobie sporenia, teda v čase, keď pôjde sporiteľ do penzie?
„Skôr sa mi zdá schodnejšie, aby sa to vyhodnocovalo naraz za celé obdobie pri odchode do dôchodku, a nie každý rok.“
Podmienka výnosu nad infláciou by sa mala týkať všetkých troch typov dôchodkových fondov alebo len jedného?
„Som za to, aby jeden z fondov mal garantovaný výnos a ostatné by mohli zostať v súčasnej podobe. Pre mňa je dôležité, aby sporiteľ, ak bude musieť povinne vstúpiť do systému dôchodkového sporenia, mal možnosť zvoliť si aj bezrizikový fond. Pokiaľ bude mať ambíciu zariskovať, uvedomujúc si, že výnos v ostatných fondoch nie je garantovaný, tak nech túto možnosť má. To je na individuálnom prístupe sporiteľa. Jednoducho musí tu byť možnosť, že si sporí so zárukami na výnos. Tie tam dnes nie sú.“
Infláciu ovplyvňuje aj vláda a rozhodnutia centrálnych bánk. Čo, keď vláda bude rozšafne rozhadzovať peniaze daňových poplatníkov, a preto stúpne inflácia? Nemali by byť v garantovanom nadviazaní výnosov na infláciu výnimky napríklad aj pre takýto prípad?
„Tomu sa filozoficky nebránim. Dôležité je, aby boli v systéme záruky na výnos. Viem si predstaviť rôzne modifikácie tohto kritéria.“
