INEKO: Kontrolu štátneho rozpočtu sťažujú zle definované ciele a kritériá

Bratislava 25. mája (TASR) - Štátny rozpočet v podobe, v akej je momentálne zostavovaný, neumožňuje transparentnú kontrolu prerozdeľovaných peňazí. Dôvodom je skutočnosť, že nemá dobre definované ciele ani ich hodnotiace kritériá. Uviedol to na dnešnej tlačovej konferencii riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Eugen Jurzyca.

Inštitút v spolupráci so 135 oslovenými odborníkmi uskutočnil analýzu cieľov štátneho rozpočtu, pričom sa zameral na oblasť hospodárstva, kultúry, školstva, športu, vedy a zdravotníctva. "Zistili sme, že takmer tri štvrtiny cieľov v týchto oblastiach sú orientované na podporu procesov a inštitúcií, a nie na výsledky," zdôraznila manažérka projektu Miroslava Kemeňová. Znamená to, že štát viac sleduje, koľko vydá rozhodnutí, napíše analýz či podporí projektov alebo organizácií, ale už menej, čo sa týmito rozhodnutiami a analýzami dosiahne.

Navyše, množstvo rozpočtových cieľov je podľa Kemeňovej nezrozumiteľných, naformulovaných vágne a s chybami, prípadne sú naformulované tak, že ich plnenie nie je kontrolovateľné. "V rozpočte nemáme dobre definované ciele a nemáme dobre definované ani kritériá, podľa ktorých potom hodnotíme, či sa tieto ciele plnia a do akej miery sa plnia," zhodnotil Jurzyca. V takejto podobe potom rozpočet neumožňuje transparentnú kontrolu verejných výdavkov.

Projekt HESO - Efektívny štátny rozpočet preto nielen hodnotil súčasné ciele verejných financií, ale v spolupráci s oslovenými odborníkmi INEKO identifikoval a navrhol 56 cieľov, ktoré vo verejných financiách momentálne chýbajú a ktoré by bolo dobré zaradiť do rozpočtov v ďalších rokoch. "Naše hlavné odporúčanie je, aby ciele štátneho rozpočtu boli viac orientované na výsledok, ktorý by bol overiteľný medzinárodnými štatistikami a porovnaniami," vysvetlil projektový manažér INEKO Dušan Zachar.

Príkladom je cieľ, ktorý bol spomedzi navrhovaných hodnotený odborníkmi najlepšie, a to kontinuálne zlepšovanie podnikateľského prostredia. Jeho výsledok sa dá merať napr. rastom Indexu podnikateľského prostredia zostavovaného Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS), ako aj viacerými medzinárodnými porovnaniami kvality podnikateľského prostredia, medzi ktoré patria napr. hodnotenia Doing Business od Svetovej banky alebo Global Competitiveness Report zostavované Svetovým ekonomickým fórom.