BRATISLAVA. Deficit verejných financií na Slovensku patrí v rámci krajín Európskej únie (EÚ) k tým vyšším.
Konštatuje to analýza UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia na základe na jesennej notifikácie verejných rozpočtov EÚ za minulý rok, ktorú vydal Eurostat tento mesiac.
Jesenná notifikácia Eurostatu zvýšila údaje slovenského dlhu a deficitu.
Na ceste za krajinami s problémami
Podľa jarnej notifikácie bol dlh tesne pod 49 percent hrubého domáceho produktu (HDP), čo by znamenalo úroveň pod sankčnými pásmami dlhovej brzdy.
Vlaňajší schodok verejných financií skončil na úrovni 1,06 percenta HDP, vyššie ako pôvodne rozpočtovaný deficit (0,8 percenta HDP), ako aj jarná notifikácia (0,7 percenta HDP).
"Aktuálna revízia dostala Slovensko bližšie na cestu vedúcu ku krajinám s problémovými verejnými financiami. Revízia nakoniec potvrdila významnejšie zhoršenie bilancie verejných financií Slovenska, spolu s revíziou HDP až o 0,36 percenta HDP, čo znamenalo po Veľkej Británii druhú najvýznamnejšiu revíziu v smere zhoršenia bilancie spomedzi všetkých krajín EÚ," konštatuje analytik banky Ľubomír Koršňák.
Slovensku sa tak už nepodarilo vylepšiť historicky najnižší deficit z roku 2017.
Rozpočet je v sankčných pásmach, Eurostat nám navýšil deficit aj dlh Čítajte "Vlani sa pritom Slovensko zaradilo do horšej polovice krajín EÚ, či už z pohľadu výšky deficitu, tak aj jej zmeny. Horšiu bilanciu zaznamenalo len sedem z 28 krajín EÚ," doplnil Koršňák.
Aktuálny vývoj verejných financií pritom naznačuje, že verejné financie sa nezlepšili ani v tomto roku a vyrovnané hospodárenie je už len utópiou.
Vyyrovnané hospodárenie si vyžiada dodatočné zdroje
V nasledujúcich rokoch návrh rozpočtu počíta s deficitmi, hospodáriť vyrovnane by mal štát až v rokoch 2021 - 2022.
"Pre dosiahnutie tohto cieľa je však potrebné ešte nájsť dodatočné zdroje v objeme 0,75 percenta HDP v roku 2021 a 1,15 percenta HDP v roku 2022. Návrh rozpočtu naďalej atakujú predvolebné opatrenia, ktoré do parlamentu predkladajú poslanci," vyčíslil analytik banky.
Podľa analytikov banky je tak pravdepodobný scenár, podľa ktorého Slovensko ani v budúcom roku nebude schopné dodržať rozpočtom stanovený deficit.
Preto predpokladajú, že v tomto i v budúcom roku by mohol presiahnuť jedno percento HDP.
"Ďalšej konsolidácii už na rozdiel od predchádzajúcich rokov nepomáha silný ekonomický rast. Bohužiaľ, slovenské vlády v minulých rokoch, na rozdiel od viacerých iných krajín EÚ, nevyužili ekonomicky priaznivé roky na významnejšiu konsolidáciu verejných financií," podotkol Koršňák.
Budúcu vládu tak čaká séria ťažkých rozhodnutí v tejto oblasti. Hoci priestor na domáci fiškálny impulz je výrazne obmedzený, ekonomika by sa aj napriek tomu predsa len mohla v nasledujúcich rokoch dočkať podpory zo strany verejných rozpočtov.
Či už v podobe dočerpávania eurofondov, tak aj nepriamo cez významný fiškálny impulz ostatných krajín EÚ, najmä Nemecka," dodal Koršňák.
