BRATISLAVA. Inštitút INESS aj v roku 2019 pri príležitosti medzinárodného dňa byrokracie vydal Byrokratický index. Dosiahol hodnotu 221 hodín, čo je o hodinu menej ako pred rokom.
Byrokratický index na modelovom príklade výrobného mikropodniku so 4 zamestnancami mapuje všetky byrokratické povinnosti, ktorým musí tento podnik počas roka čeliť.
K týmto povinnostiam je priradený časový náklad, ktorého suma tvorí výsledok indexu.
Nové povinnosti pre podnikateľov
Z 221 hodín najväčšiu časť odkrojila agenda zamestnávania (vrátanie manažmentu daní a odvodov pre zamestnancov), ktorá dosiahla hodnotu 84,5 hodiny. Oblasť podnikateľských daní si vyžiadala 46 hodín.
V roku 2019 klesol počet hodín, ktoré podnikateľ musí venovať ochrane osobných údajov (GDPR), čo nebolo spôsobené zmenou pravidiel, ale prostým faktom, že v roku 2018 index zahrňoval aj vysoké náklady z prvotného zavádzania tohto systému.
Naopak, podnikatelia sa museli v roku 2019 popasovať s novými úlohami.
Ako informoval INESS, najvýznamnejšou udalosťou s 11 hodinami bolo zavedenie e-kasy.
Hodiny pribudli aj vďaka novej trojkombinácii povinností - nahlasovanie zamestnancov 2. rizikovej kategórie, povinnej registrácie konečného užívateľa výhod, či novej povinnosti ohlasovať voľné pracovné miesto.
Vďaka malému počtu zamestnancov nateraz modelová firma unikla niektorým novým povinnostiam, ako sú rekreačné poukazy. Hrozí však, že táto povinnosť sa v krátkom čase rozšíri aj na malé spoločnosti.
Byrokratický index je v Česku vyšší
Do Byrokratického indexu sa tento rok zapojili aj tri ďalšie krajiny. Potešiteľné je, že slovenský výsledok bol z nich najlepší. Byrokratický index dosiahol v Českej republike hodnotu 226 hodín, v Litve 244 hodín a v Španielsku 363 hodín.
Slováci sú odbremenení od predkladania ďalších výpisov Čítajte Byrokratický index INESS pripravuje už štvrtý rok. Je pravda, že oproti minulosti sa o podnikateľskom prostredí hovorí viac aj na úrovni vlády, či na Ministerstve hospodárstva SR.
"Bohužiaľ, prevedenie rečí do praxe je často problematické. Pripravujú sa antibyrokratické balíčky, postupuje (pomaly) informatizácia, či (ešte pomalšie) pravidlo "1-krát a dosť", ale pre podnikateľa sa život príliš nemení. Vyššie spomenuté nové povinnosti pre podnikateľov to dobre symbolizujú. Nielen že celková prospešnosť týchto opatrení je veľmi nejasná, v praxi ich dopady nikto nevyhodnocuje," tvrdí INESS.
Spotreba paiera sa znížila, byrokracia ostala
Úplným paradoxom je, že napriek niekoľko rokov fungujúcemu portálu Slovensko.sk, aj v roku 2019 má každá z týchto troch nových povinností vlastný formát elektronického formulára a každá má svoju vlastnú webstránku.
"Čo na tom, že ubudol papier, keď byrokracia ostala. Podnikateľ sa o vzniku týchto nových povinností dozvedel len cez médiá, neexistuje žiadny centralizovaný oznamovací systém, kde by si mohol skontrolovať všetky svoje povinnosti. Samozrejme, pokuty za nesplnenie týchto povinností sú drakonické a ich horná výška sa pohybuje aj v desiatkach tisíc eur," zdôrazňuje inštitút.
Práve chýbajúci systematický prístup k byrokracii, reálne hodnotenie nových regulácií a ich predvídateľnosť je najväčším nedostatkom slovenského podnikateľského prostredia.
Antibyrokratické balíčky
Ministerstvo hospodárstva SR reagovalo, že sa dlhodobo a aktívne zapája do boja proti zbytočnej byrokracii.
„Dobrou správou je, že Slovensko opätovne potvrdilo najlepší výsledok spomedzi krajín, ktoré boli porovnávané. Byrokratický index potvrdil, že v porovnaní s minulosťou sa o podnikateľskom prostredí hovorí viac aj na úrovni vlády. Zdôrazňujeme však, že za stav podnikateľského prostredia nezodpovedá len jeden rezort, ale ide o zdieľanú zodpovednosť,“ poukázalo ministerstvo.
Zároveň dodalo, že v rámci boja proti byrokracii pripravilo tri antibyrokratické balíčky, ktoré podnikateľom ušetria každoročne desiatky miliónov eur a hodín strávených na úradoch.
Rezort pri ich tvorbe spolupracoval priamo so zamestnávateľmi a vychádzal aj z ich postrehov a pripomienok.
Aktuálne tiež ministerstvo pracuje na odstraňovaní nadmerného goldplatingu, teda legislatívy, ktorá ide zbytočne nad rámec legislatívy, ktorú od Slovenska požaduje Brusel.
Významný krokom je podľa rezortu aj Stratégia lepšej regulácie RIA 2020, ktorá má systémovo nastaviť tvorbu regulácií.
