Prieplav má 52 kilometrov, z toho tretina je umelá, zvyšok vedie riekou Moravou.
O jeho vznik sa zaslúžil podnikateľ Tomáš Baťa, ktorý sa rozhodol spolufinancovať reguláciu toku Moravy, aby získal možnosť spojiť lacnou vodnou cestou rodinné bane na lignit s továrňami spoločnosti Baťa v Otrokoviciach.
V roku 1936 sa oceľové lode naložené 150 tonami uhlia prvýkrát pohli po vode do svojho cieľa. „V umelej časti kanála sa pohybovali tak, že ich ťahali kone. Po Morave ich už ťahal remorkér,“ rozpráva Jana Šulcová príbeh Baťovho kanála.
Keďže ponad neho vedie 23 mostov, ukazuje nám pod jedným z nich miesto, kadiaľ prechádzali kone, aby ich nemuseli zakaždým prepriahať. Konské ochodze teraz využívajú cyklisti.
Medzi rekreantmi
Lenže firma Baťa kanál projektovala pre seba a okrem deviatich lodí na prepravu uhlia sa nepočítalo s ďalšou premávkou.
„Tento rok počas sezóny bolo na kanáli naraz 96 lodí, čo je letný rekord. Plávali po ňom doslova jedna za druhou,“ prechádza J. Šulcová do súčasnosti.
Ján Šulc v kabíne kormidelníka. (zdroj: Klaudia Lászlóová)Povolená rýchlosť je osem kilometrov za hodinu, ale loď Noe manželov Šulcovcov, ktorou sa plavíme, veselo predbiehajú iné lode, člny i hausbóty. Vodná polícia tu nie je.
J. Šulcová si s nimi síce zakaždým srdečne vymení vodácky pozdrav „ahoj“, nám však dodáva: „Vidíte tie vlny? To ani spevnené brehy nevydržia. A spevnenie iba 1,5 kilometra brehov stálo 17 miliónov českých korún (560-tisíc eur)!“
Požičovní lodí je na Baťovom kanáli dnes veľa a prakticky každý sa môže stať kapitánom. „Stačí, ak prídete na školenie deň pred plavbou,“ vysvetľuje J. Šulcová.
Počkáme, kým nás v plavebnej komore vo Vnorovoch neďaleko Veselia nad Moravou napúšťaná voda nadvihne – a tešíme sa na studené pivo, ktoré nám počas čakania podávajú z brehu. Aj bufet Maják na brehu prevádzkujú Šulcovci.
Baťov kanál
Je to 52-kilometrová vodná cesta medzi Otrokovicami a Rohatcom na Morave. Od roku 1938 na ňom firma Baťa prepravovala lignit z Ratíškovických baní do tepelnej elektrárne v Otrokoviciach, ktorá zásobovala podnik na spracovanie koží. Má 13 plavebných komôr na prekonanie celkového výškového rozdielu 18,6 metra.
Cez vojnu kanál vážne poškodilo bombardovanie a po rekonštrukcii a znárodnení Baťových závodov na ňom ešte nejaký čas Stavosvit Gottwaldov prepravoval stavebný materiál. Napokon v roku 1961 premávku definitívne zastavili.
Od 90. rokov minulého storočia postupne vznikali turistické a neziskové iniciatívy, vďaka ktorým kanál zrekonštruovali a obnovili na turistické plavby medzi Otrokovicami a Petrovom, od roku 2006 vedie aj do Skalice na slovenskej strane. Uvažuje sa o ďalšom predĺžení kanála do Hodonína a Kroměříža.
Hoci v lodnom bare majú občerstvenie, pivo je najlepšie z tanku, čerstvo natočené. Loď strávi v plavebnej komore okolo 15 minút – v závislosti od premávky aj viac. Bufet stojí pri domčeku, ktorý dal Baťa postaviť pre správcu plavebnej komory.
Dnes v ňom bývajú Šulcovci spolu s desaťročným synom Jendom. Aj keď majú na starosti premávku v tejto plavebnej komore, ktorých je spolu 13, nemajú s tým prácu, všetko je už automatika.
Rodina lodivodov
Jan Šulc, ktorý stojí v miestnosti kormidelníka v zadnej časti lode, sprevádza výletníkov po rekreačnom kanáli od roku 1997.
