Rebríčkov univerzít je dnes veľa. Vysoké školy posudzujú podľa rôznych kritérií.
„Najprestížnejšie z nich berú do úvahy najmä vedeckú produktivitu, meranú publikáciami a citáciami, pričom publikácie musia byť v renomovaných časopisoch. Napríklad šanghajský rebríček (Academic Ranking of World Universities) si všíma aj počet držiteľov Nobelových cien medzi absolventmi respektíve pedagógmi. To nie sú oblasti, kde naši akademici vynikajú,“ uvádza R. Hall.
Napriek tomu, že sú odbory, kde slovenskí vedci publikujú na medzinárodne štandardnej úrovni, ako celok slovenské univerzity nie sú hodnotené na popredných priečkach.
Nedá sa povedať, že niektorá z našich škôl je celá vynikajúca. Jedným zo základných problémov je vedecká produktivita slovenských univerzít, ktorá ich nepredurčuje na zaradenie do svetovej špičky.
Renáta Hall
Študovala psychológiu na Filozofickej fakulte UK a potom medzinárodné vzťahy na Stredoeurópskej univerzite v Budapešti, kde v roku 2016 obhájila doktorát s ocenením magna cum laude (s vyznamenaním) na tému porovnania používania zahraničných modelov pre reformu riadenia vysokých škôl v Rumunsku, Litve a na Slovensku.
Má viac ako dvadsaťročné skúsenosti v oblasti vysokého školstva a v ostatnom období aj v ďalších oblastiach vzdelávania. V rokoch 2010 – 2012 bola poradkyňou premiérky Ivety Radičovej pre vzdelávanie.
Predtým pracovala v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť – SGI. Počas práce v mimovládnom sektore sa stala rešpektovanou expertkou a v roku 2009 bola najviac citovanou odborníčkou na školstvo na Slovensku.
Pôsobila aj na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR. V súčasnosti pracuje na projekte MESA10 To dá rozum ako jeho riaditeľka a analytička pre oblasť vysokého školstva a vysokoškolskej vedy.
„Je to vec, ktorú nevieme zmeniť zo dňa na deň. Napísať dobrý akademický článok je zručnosť sama osebe. Samozrejme, v prvom rade je to mentálny výkon, vedecký článok musí mať obsah.“
(zdroj: Fotolia)Predtým ako vedec, učiteľ napíše článok, musí mať výsledky výskumu. Je to ťažké aj preto, že financovanie vedy je na Slovensku výrazne pod priemerom vyspelého sveta, aj oproti Českej republike je len polovičné. Nahrubo sa dá povedať, že slovenskí výskumníci nemajú z čoho publikovať.
„Nie je to tak, že pomenujeme jeden problém a šmahom ruky ho vyriešime. Je to uzol súvislostí, ktoré sa navzájom ovplyvňujú,“ naznačuje budúcnosť R. Hall.
Čo pýta trh
Školstvo, veda a výskum boli skôr rétorickou prioritou všetkých doterajších slovenských vlád. Nejaké veci sa zmenili, ale celkovo je skóre naďalej nepriaznivé.
„Nemyslím si však, že je správne povedať, že od revolúcie sa nič neurobilo. Niektoré kroky významne ovplyvnili školstvo a vedu. Napríklad sa podarilo meniť stav tak, že vysoké školy majú teraz v porovnaní s inými krajinami relatívne veľa práv týkajúcich sa peňazí a majetku,“ zdôrazňuje R. Hall.
Dá sa vôbec povedať, aká časť populácie by mala mať vysokoškolské vzdelanie? Je smutné vidieť napríklad v pokladnici hypermarketu inžinierov a magistrov. Robia prácu, na ktorú vlastne nepotrebujú žiadne vzdelanie, stačí im zaškolenie.
„Slovensko má, paradoxne, v porovnaní s inými krajinami nižší podiel ekonomicky aktívnej populácie s vysokoškolským vzdelaním. Súvisí to aj so štruktúrou trhu práce. Pokiaľ si myslíme, že sa donekonečna budeme živiť montážnymi halami, tak je to asi v poriadku. Existuje aj iná cesta.“
