František Imrecze rezignoval tento týždeň z postu šéfa finančnej správy. Zo svojej funkcie má odísť najneskôr do konca septembra.
Rezignoval po tom, ako sa dve hodiny na finančnom výbore snažil obhájiť kauzu colných podvodov, na ktorú upozornil Úrad pre boj s podvodmi (OLAF), za ktorú môže Slovensko zaplatiť do európskeho rozpočtu viac než 300 miliónov eur.
"Tých 300 miliónov eur Slovensko určite nezaplatí, som si tým istý. Čiže, nie je to kauza, je to spor, ktorý je ešte len v rovine diskusie," hovorí v rozhovore pre SME Imrecze.
Na konci finančného výboru ste informovali, že odstupujete z funkcie, pretože sa finančná správa dostala do politického boja a škodí to jej aj zamestnancom. Ako konkrétne vyšetrovanie kauzy škodí zamestnancom?
„Toto nie je žiadna kauza. OLAF nám poslal report, v ktorom vyčíslil potencionálny nedoplatok na colnej hodnote za roky 2013 až 2017 v hodnote 300,8 milióna eur. Priamo v reporte píše, že slovenská finančná správa má peniaze vymáhať od subjektov, ktoré podvody robili. My aj vymáhame 130 miliónov eur a zároveň spochybňujeme metodiku výpočtu hodnoty peňazí od OLAF. Európska komisia okrem toho proti Slovensku nevedie žiadne konanie.
Do 22. decembra, čo je ročná lehota na argumentáciu od doručenia správy, máme čas na diskusie s OLAF. Následne sa Komisia rozhodne, či proti nám konanie začne, alebo nie. Ak ho začne, tak proti akejkoľvek sume, ktorú od nás bude požadovať, sa budeme brániť súdnou cestou.
Tých 300 miliónov eur Slovensko určite nezaplatí, som si tým istý. Čiže, nie je to kauza, je to spor, ktorý je ešte len v rovine diskusie.“
O čo ide v kauze colných podvodov Čítajte Odstúpili ste na úplnom konci výboru, na ktorom ste sa podľa skorších slov ministra Kažimír mali obhájiť. Máte dojem, že sa vám to podarilo?
„Predtým, ako som oznámil svoju rezignáciu, som na výbore dve hodiny argumentoval a tým som sa dostatočne obhájil. Ak sa však chcete obhajovať pred niekým, kto nepočúva, bez ohľadu na to, čo hovorím, tak to ide veľmi ťažko.
Som presvedčený, že v prípade opozičných poslancov by som mohol hovoriť čokoľvek a aj tak by to neakceptovali. Ja som sa potreboval obhájiť predovšetkým voči svojím nadriadeným a občanom, pretože mi záleží na mojom mene, ktoré je doteraz v zahraničí, ako aj v komerčnej sfére dobre vnímané.“
Ak teda máte dojem, že sa vám podarilo obhájiť sa, prečo ste sa na konci rozhodli, že odstúpite? Pôsobí to skôr tak, akoby ste nemali dojem, že sa vám to darí.
