BRATISLAVA. Kupónová privatizácia bola po technickej stránke zvládnutá dobre. Chybou však bola nedostatočná regulácia či slabá finančná gramotnosť občanov. Zhodujú sa na tom odborníci.
Podľa riaditeľa Asociácie obchodníkov s cennými papiermi (AOCP) Róberta Kopála možno kupónovú privatizáciu považovať za začiatok domáceho kapitálového trhu.
"Vďaka nej sa vybudovali inštitúcie ako Centrálny depozitár cenných papierov, Burza cenných papierov, vznikli subjekty ako obchodníci s cennými papiermi a v neposlednom rade bol základ v tom, že približne viac ako jeden milión drobných investorov sa dostalo k akciám spoločností, ktoré boli privatizované prostredníctvom prvej vlny kupónovej privatizácie," zhodnotil Kopál s tým, že zo dňa na deň sa niekoľko tisíc občanov stalo investormi.
"Napriek tomu, že na ňu majú mnohí rôzne názory, pozitívne je, že to bola jedna z najférovejších metód pri transformácii štátneho vlastníctva na súkromné. Každý občan sa mohol zapojiť rovnako," myslí si Kopál.
Pri kupónovej privatizácii sa podcenili rôzne skupinové záujmy, hovorí Šimko Čítajte Nesprávny prvotný cieľ
Podobný názor má aj člen Ochranného spoločenstva minoritných akcionárov (OSMA) Milan Hošek.
"Kupónová privatizácia bola technicky výborne zvládnutá. Podnik výpočtovej techniky bol fantastický. Vtedy nebol problém kúpiť akcie za kupóny na každej pošte. Po kupónke sa dali v každom okresnom meste akcie kupovať aj predávať bez problémov," skonštatoval Hošek. Podľa neho však štát pri kupónovej privatizácii urobil chyby.
"Prvotný cieľ nebol vybudovať kapitálový trh, a to bola chyba. Druhá chyba bola, že štát nevedel, ako to má celé regulovať. Konšpirácie dokonca hovoria, že reguláciu a dozor nerobil schválne," priblížil Hošek.
Pri kupónke skončili miliardy v rukách finančných skupín, myslí si Kňažko Čítajte Prečo došlo k tunelovaniu
Slabá regulácia bola aj podľa Kopála.
"Nemali sme vybudované ani inštitúty, ako je ochrana spotrebiteľa na finančnom trhu, teda minoritných akcionárov. Dalo by sa povedať, že v tom čase vznikol trh, kde sa začala regulácia len vytvárať. Keď sa na to pozrieme po 25 rokoch, musíme konštatovať, že máme reguláciu, ale bez trhu. Na kapitálový trh neprichádzajú žiadne stimuly zo strany štátu," uviedol Kopál.
To je podľa neho zároveň jedna z príčin, prečo došlo k tunelovaniu investičných fondov. "Príčinou tunelovania investičných fondov nebola len slabá finančná gramotnosť ľudí, ale aj to, že štát nevytvoril dostatočne efektívnu kontrolu na to, aby im znemožnil a zúžil priestor na manipulácie a podvody," tvrdí Kopál.
Možno sme mali byť pri kupónke opatrnejší, hovorí Hrušovský Čítajte Menej podvodov, lepšie fungovanie
Ako priblížil Hošek, po skončení kupónovej privatizácie existoval akciový trh s viac ako tisíc emisiami. "Technicky fungoval dobre, skladba spoločností bola pestrá, boli tam firmy od energetiky cez mlyny až po oceliarne. Nevznikol však kompetentný orgán dohľadu a regulácie," podotkol Hošek. Túto funkciu vykonávalo ministerstvo financií, ktoré nemalo dostatočne vyškolených ľudí.
"U nás sa nevedelo, čo je kapitálový trh. Národná banka vtedy vykonávala dohľad viac-menej len nad bankami. Samotné elity, ktoré kupónku spustili, nevedeli, ako kapitálový trh regulovať a či vôbec regulovať. A pritom kvalitná legislatíva a dozor sú pre trh asi najdôležitejšie. Keď nie sú, mizne dôvera a potom aj trh," upozornil Hošek.
Kopál zároveň dodal, že ak by bolo podvodov a tunelovania menej, tak mnohé spoločnosti mohli fungovať lepšie. "Možno by sme nemali takú veľkú nezamestnanosť a ekonomika nemusela ísť až do takého hlbokého dna, ako išla," dodal Kopál.
