BRATISLAVA. Dokončiť školu, nájsť si dobrú prácu, vziať si hypotéku a kúpiť si dom či byt. Aj takto by sa dali zhrnúť priority väčšiny Slovákov.
Nutkanie vlastniť strechu nad hlavou potvrdzujú aj štatistiky. „Deväť z desiatich slovenských domácností žije vo vlastnom. To znamená, že sú majiteľmi bytu alebo domu, v ktorom bývajú. Je to druhý najvyšší podiel v celej Únii. Predbehlo nás iba Rumunsko, kde vo vlastnom žije až 96 percent domácností,“ hovorí analytička Poštovej banky Jana Glasová.
Napríklad v Nemecku má vlastné bývanie len päťdesiatdva percent Nemcov. Európsky priemer je sedemdesiat percent. Analýza banky vychádza z čísiel, ktoré každoročne zverejňuje Európsky štatistický úrad.
Pozrite sa, ako sa za 12 rokov zmenili malé obce pri Bratislave Čítajte Iná mentalita
Jedným z dôvodov, prečo tak veľa ľudí na Slovensku vlastní nehnuteľnosť je, že trh s nájomnými bytmi nie je rozvinutý tak ako v západnej Európe. Nemci alebo Rakušania žijú v prenájmoch aj preto, lebo tento typ bývania vo výraznej miere podporuje štát či samospráva. Často je to finančne výhodnejšie než kúpa vlastnej nehnuteľnosti.
Glasová tiež upozorňuje, že kým u nás je tento typ bývania určený pre sociálne slabšie vrstvy obyvateľstva, v západných krajinách sa nájomné byty stavajú vo veľkom a sú určené pre všetky vrstvy. Na Slovensku je kúpa vlastnej strechy nad hlavou aj akýmsi znakom osamostatnenia sa mladých ľudí od rodičov.
Väčšou chybou je kúpa domu ako platenie prenájmu (rozhovor) Čítajte Rozdielna je aj mentalita ľudí na Západe a v postkomunistických krajinách. „Nemci alebo Rakúšania nepovažujú vlastníctvo bytu za znak sociálneho statusu. Radšej si chcú byt prenajať, pretožepre nich sú dôležitejšie mobilita a flexibilita. Často sa sťahujú za prácu alebo cestujú. Vlastný dom by im bol na príťaž,“ rozpráva Glasová.
