Mladí čínski start-upisti trávia dlhé hodiny vo svojich kanceláriách. Dokonca v nej aj spávajú. Ale znamená to, že sú viac produktívnejší?
Britské BBC nahliadlo do útrob kancelárií, odkiaľ mladí Číňania riadia svoje inovatívne biznisy.
Posteľ a neskoré olovranty
Číňanka Andree Wu je len zopár mesiacov stážistkou v šanghajskej start-upovej spoločnosti s názvom Yitu Technology. Wu priznáva, že sa tam cíti už ako doma.
„Atmosféra tu je domácka. Máme aj piano pre improvizované hudobné prestávky a chladničku pravidelne zásobovanú nápojmi a občerstvením,“ rozpráva Wu.
Každý deň majú na pracovisku podomácky pripravenú polievku, ktorú varí ich osobný kuchár, ktorého majú v kancelárii. Pre zamestnancov výskumu a rozvoja, ktorí musia pracovať do neskorých hodín, firma ponúka aj takzvaný nočný olovrant servírovaný o desiatej večer spolu s malými podkrovným ležadlami, kde si môžu kedykoľvek zdriemnuť.
Wu, ktorá pracuje v tíme obchodu a predaja, často trávi v práci aj dvanásť hodín denne, a to od 9:30 dopoludnia do 21:30 večer. Keď novinár z BBC navštívil jej kanceláriu, Wu bola po obede dosť ospalá. Premiestnila sa do podkrovia, kde si šla schrupnúť.
Wu sa na takéto pracovné podmienky nesťažuje. Start-upové spoločnosti zamerané na technológie takýmto spôsobom prejavujú svojim usilovným zamestnancom pomoc, aby prácu vykonávali svedomite a najmä načas.
„Každý chce dokončiť svoju úlohu ešte pred tým, ako odíde z kancelárie. Ľudia sa snažia vytvárať svoje vlastné hodnoty. Máme veľa práce a málo zamestnancov. Aj preto má každý niekoľko funkcií ,“ uviedla Wu.
Číňania robia najviac
Dlhá pracovná doba je jednoducho spôsob života v Číne. A to bez ohľadu na to, o aké pracovné odvetvie ide. Podľa odhadu výskumníkov z Beijing Normal University, čínski robotníci pracujú priemerne 2000 a 2200 pracovných hodín každý rok. Je to omnoho viac než priemer amerických pracovníkov, ktorí odrobia asi 1790 hodín ročne. Holanďania pre porovnanie odpracujú len čosi okolo 1419 hodín, Nemci 1371 hodín a Japonci 1719 hodín. Tieto údaje zas pochádzajú zo štatistiky OECD.
Prirodzene, nie každý Číňan má z takejto štatistiky radosť. V jednom virálnom videu z tohto roka amatérsky spevácky zbor venoval pieseň všetkým „nadčasovým psom“, čo sú ironicky pomenovaní čínski robotníci, ktorí musia robiť nadčasy.
V piesni sa spieva: „Kto potrebuje spať? Aká strata času! Kto potrebuje jesť, keď výživa je PowerPoint.“
Voľno na rodinu a záľuby nepoznajú. Na smrť prepracovaním majú Japonci vlastné slovo Čítajte Mady by China
Brutálny pracovný čas vzbudil znepokojenie a aj vláda sa týmto problémom začala konečne zaoberať.
V roku 2012 začínal editoriál v denníku China Daily japonským výrazom pre smrť spôsobenú prepracovaním – karoshi. V súčasnosti sa takéto úmrtia stali v Číne realitou, keďže pracovné zákony nechránia práva tamojších obyvateľov dostatočne.
Štúdia o čínskej pracovnej dobe spred dvoch rokov naznačila, že krajina má pracovitosť v krvi a je to akási národná charakteristická črta.
Lai Desheng, dekan ekonomickej fakulty na Beijing Normal University povedal na konferencii, kde bola správa zverejnená, že kratší pracovný čas môže nie len že zvýšiť produktivitu pracovníkov a ich zdravie, ale tiež pomôže urýchliť ekonomický prechod od „Made in China“ (Vyrobené v Číne) na „Made by China“ (Vytvorené Čínou).
