BRATISLAVA. Na Slovensku pracuje čoraz viac cudzincov. V marci to bolo 27,3-tisíca ľudí. V porovnaní s minulým rokom ide o viac ako 20-percentný nárast. Vyplýva to z údajov ústredia práce.
Ľudí zo zahraničia naše firmy stále viac vyhľadávajú, a to aj napriek tomu, že Slovensko má stále približne 10-percentnú nezamestnanosť.
„Firmy však majú problém zohnať dostatok kvalifikovaných ľudí, preto sú odkázané hľadať ich v zahraničí. Príčinou je predovšetkým zlá štruktúra slovenských nezamestnaných v kombinácii so zlou štruktúrou domáceho školstva,“ vysvetľuje Predseda predstavenstva personálnej agentúry McROY Group Luboš Sirota.
Najviac u nás pracujú Rumuni
Veľká časť nezamestnaných na Slovensku - okolo 160-tisíc - je na úrade práce dlhšie ako rok. Chýbajú im pracovné návyky. Problém vrátiť sa do práce majú ale aj mamičky po materskej. Pri výbere im firmy nezvyknú dávať prednosť, okrem toho mnohé pre potreby matiek nie sú prispôsobené.
Chýbajú im napríklad detské kútiky. Odborníci tvrdia, že ak by firma vedela nájsť kvalifikovaného zamestnanca doma, určite by tak urobila. Minimálne kvôli jazykovej bariére a aby ušetrila na administratívnych nákladoch.
Prečo je plán vlády zamestnať stotisíc ľudí nesplniteľný? Čítajte Najväčší problém majú firmy nájsť ľudí s nižšou kvalifikáciou, ako napríklad ani len vodičov vysokozdvižných vozíkov. Takmer dve tretiny cudzincov pracovali u nás v robotníckych profesiách.
„Ak firmy nemôžu presvedčiť slovenského uchádzača, aby sa presťahoval alebo dochádzal za prácou, obrátia sa na krajinu, kde sú platy nižšie, aby tak bolo pre týchto pracovníkov zaujímavé sa presťahovať,“ uvádza ďalší dôvod Jiří Halbrštát, manažér marketingu a náboru agentúry Manpower.
Firmy sa obzerajú najmä po krajinách, ktorú sú súčasťou Európskej únie. Najpočetnejšie zastúpenie na slovenskom trhu majú Rumuni. Tých ku koncu minulého mesiaca na Slovensku pracovalo 6,5-tisíca, čo je medziročne viac o 1,2-tisíca.
Druhou najpočetnejšou skupinou pracujúcich cudzincov u nás sú Česi. V marci ich u nás pracovalo 3,4-tisíca. Nasledujú Poliaci, ktorých je na Slovensku okolo troch tisíc.
Kvôli nižším nákladom by spoločnosti podľa odborníkov radi siahali aj po Ukrajincoch. Zamestnávanie ľudí z krajín mimo Európskej únie je však obmedzené kvôli prísnej regulácii. „Ak by sa napríklad otvoril trh pre programátorov z Ukrajiny, aj o tých by bol výrazný záujem, keďže na Slovensku ich chýba približne 30-tisíc a firmy ich nemajú odkiaľ brať,“ hovorí Sirota.
Počty sa budú zvyšovať
Najviac cudzincov pracuje v Bratislavskom či Trnavskom kraji. Viac ako tisíc ich však pracuje aj na severe Slovenska, v Čadci. Podľa nedávneho prieskumu agentúry Manpower sa ale firmy na Východnom a Južnom Slovensku začínajú vo veľkom obzerať po zamestnancoch z Maďarska.
To, že firmy prijímajú aj cudzincov nie jej novinka. Podobná situácia u nás bola už v roku 2008, teda pred vypuknutím finančnej krízy. V tom čase u nás pracovalo približne 14-tisíc cudzincov. Odvtedy sa však na Slovensku toho príliš veľa nezmenilo, a preto sa bude podľa odborníkov počet pracujúcich cudzincov na Slovensku ešte zvyšovať.
„O reforme školstva sa väčšinou času len rozprávalo, nedošlo k zavedeniu žiadnych zmysluplných rekvalifikačných programov, ktoré by zásadne pomohli ľuďom s nízkou kvalifikáciou,“ hovorí Sirota.
Taktiež je naivné si myslieť, že problém vyriešia „Slováci, ktorí pracujú v zahraničí a zrazu sa vrátia domov kvôli nejakej „motivácii zo strany štátu, ako prezentujú niektorí politici,“ dodáva.
V cudzine bežné
Sú však aj krajiny, kde je zamestnávania ľudí zo zahraničia úplne bežných javom.
V mnohých krajinách sa zamestnávanie cudzincov dokonca považuje za prospešné. Napríklad Španielsko má v súčasnosti 23-percentnú nezamestnanosť.
„Čakali by sme, že Španieli budú pred cudzincami brániť každé voľné miesto a miestni vlastenci budú robiť pogromy na prisťahovalcov z Afriky, Latinskej Ameriky a východnej Európy. V Španielsku však žije 4,5 milióna cudzincov a ich miera zamestnanosti je rovnaká ako u domácich,“ príkladuje prognostik Slovenskej akadémie vied Vladimír Baláž.
Vysvetľuje, že v Španielsku pracujú najmä Maročania, ktorí si na juhu pestujú vo fóliovníkoch zeleninu exportovanú na trh Únie.
