BRATISLAVA. Krajiny západnej Európy majú takmer o pätinu výhodnejšie ceny za nákup zemného plynu ako krajiny strednej a východnej Európy či pobaltské štáty.
"Súčasná situácia je taká, že to rozdielne fungovanie trhu v Európe nám spôsobuje to, že členské krajiny v oblasti baltického regiónu, strednej a východnej Európy v roku 2014 približne platili za plyn o 23 % viac ako západoeurópske krajiny. V minulom roku to bolo stále o 16 % viac," uviedol na stretnutí s novinármi eurokomisár zodpovedný za vznik Energetickej únie Maroš Šefčovič.
Rovnaké podmienky pre všetkých
Podpredseda Európskej komisie Šefčovič chce preto v rámci vzniku Energetickej únie zabezpečiť, aby aj vo východnej Európe fungovali trhy s plynom tak dobre, ako fungujú v západnej Európe.
"Keby sa nám podarilo naozaj vytvoriť rovnaké podmienky pre všetky krajiny Európskej únie, tak by to mohlo viesť k úsporám 1,3 až 1,7 miliardy eur ročne. Myslím si, že to je už suma, za ktorú sa oplatí bojovať. Chceme spravodlivé ceny vo všetkých častiach Európy,“ dodal Šefčovič s tým, že pripravovaná Energetická únia by pre každú krajinu zabezpečila možnosť výberu aspoň z troch dodávateľov plynu, čo by malo prispieť k vyššej konkurencii, a tým pádom aj k nižším cenám za plyn.
Cenu plynu by malo v budúcnosti v EÚ znížiť aj väčšie využívanie skvapalneného plynu, ktorého dodávky by sa mali počas najbližších piatich rokov zvýšiť o 50 %. Únia sa bude spoliehať najmä na dodávky LNG plynu z Kanady, USA či Austrálie.
Zmluvy chcú najskôr schvaľovať
Balíček o bezpečnosti energetických dodávok pre EÚ, ktorý komisia predstaví 16. februára, a ktorý by mal prispieť k základom pre vznik Energetickej únie, hovorí okrem iného aj o povinnosti členských štátov dať na schválenie kontrakty s dodávateľmi energií zo štátov mimo Európskej únie predtým, ako budú podpísané.
„V predkladanom balíčku navrhujeme, aby sa posudzovali jednotlivé medzivládne zmluvy nielen pre oblasť dodávok plynu, ale akýchkoľvek energií s výnimkou zmlúv, ktoré patria pod Euroatóm,“ doplnil Šefčovič. Jednotlivé členské krajiny tak budú musieť komisiu upozorniť, že idú rokovať o zmluve o dodávke energií.
„Zmluva sa podpíše až potom, ako sa s ňou zoznámi Európska komisia, ktorá sa vyjadrí, či táto zmluva je kompatibilná s európskym právom,“ uviedol Šefčovič.
Kontrola zo strany komisie sa bude týkať aj komerčných kontraktov. Pre túto oblasť však navrhuje komisia trochu iný systém. „Navrhujeme, aby všetky kontrakty, ktoré budú pokrývať obdobie viac ako jedného roku a viac ako 40 % dodávok plynu od jedného dodávateľa a jeho dcérskych spoločností pre jednu krajinu, boli automaticky notifikované komisii. Chceme mať o týchto kontraktoch prehľad. Chceme dohliadať na to, aby sme naozaj mali funkčný a likvidný trh s plynom, a aby boli zachované všetky trhové princípy a princípy hospodárskej súťaže,“ konštatoval Šefčovič.
